prečo sa tu teda hovorí o zosnulých, a nie rovno o mŕtvych? Dôvod je celkom zaujímavý.
V latinčine sa tento deň označuje ako Commemoratio omnium fidelium defunctorum a tak názov tohto dňa prekladá aj kresťanská tradícia: Spomienka na všetkých verných zosnulých. Defunctus znamená mŕtvy, no latinčina mŕtveho označuje aj slovom mortuus. Sú tieto slová synonymá? Nemusí to tak byť, lebo v minulosti nebolo všetko, čo bolo mŕtve, mŕtve rovnakým spôsobom.
Slávny biskup Izidor zo Sevilly, ktorý žil na prelome 6. a 7. storočia, je známy najmä svojimi etymológiami, v ktorých sa usiloval dať na pravú mieru používanie niektorých slov podľa ich pôvodných významov.
„Dnes už veľa ľudí a nepochybne aj veľa kresťanov vníma Spomienku na zosnulých skôr ako spomienku na svojich najbližších.“
Izidor rozlišoval tri druhy smrti: smrť detí je srdcervúca, smrť mladých je predčasná a smrť starých ľudí nazýval zaslúženou, a teda prirodzenou. Výraz mortuus (mŕtvy) odvodzoval, samozrejme, od slova mors (smrť) a to zas od slova amarus (horký, trpký).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.