po uvedení filmu Medzi nami vypukla diskusia o slovenskom pôrodníctve. Často v nej zaznievajú otázky, prečo toľko negativizmu, veď sú aj pozitívne zážitky z pôrodov. Vraj väčšina žien je spokojná, tak načo mútiť vodu, nakrúcať horory? Pýtajú sa prednostovia, pýtajú sa aj viacerí laickí diskutéri. Veď je veľa dobrých pôrodov.
Ja ďakujem každému, kto prispel k tomu, že môžem svoje pôrody považovať v zásade za dobré. Bohu, zdravotníkom, manželovi, šťastiu, áno, v tomto poradí. Nikdy neprestanem byť vďačná za to, že som vôbec mohla priviesť na svet deti. A aj tak som počas pôrodov, ktoré dodnes pokladám za dobré, zažila momenty nehodné vyspelého sveta.
„Pozitívna skúsenosť na Slovensku je celkom iná ako pozitívne skúsenosti, ktoré majú rodičky zo zahraničia.“
Pri prvom pôrode som mala dve asistentky typu „zlá policajtka“ a „dobrá policajtka“. Tá „zlá“ bola strohá, odmeraná, obmedzovala komunikáciu na jednoslovné príkazy a zákazy. A potom mi uprostred noci vynadala „Čo mi to tu krvácate?“ Ako prvorodička, ktorej prikázali ležať, som na ňu zdola vytreštila oči.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.