Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Došľaka s Fľakom!

.anton Vydra .názory

Priznám sa, že o detskom „zábavno-poučnom“ časopise Fľak som sa dozvedel prvýkrát až včera, keď som si v Denníku N prečítal článok, ktorý napísala Ria Gehrerová. A som naozaj rád, že ho napísala.

Anton Vydra

problémom toho detského časopisu sú nevhodné vtipy s rasistickým podtónom. Napríklad o tom, že čo je absolútny nezmysel. Cigán, ktorý študuje popri zamestnaní. Za tým by malo zaznieť rýchle a hurónske detské: „Hahaha!“ A očakáva sa, zrejme a samozrejme, že taká bude aj reakcia dospelých, veď humor treba brať s nadhľadom. Lenže humor, viac než iné komunikačné formy, dokáže podsúvať iným a najmä deťom postoje, ktoré sa vpíjajú hlboko pod kožu. A rovnaké je to aj s nevinnými poznámkami pred malými deťmi na účet inej skupiny obyvateľstva.

Tak napríklad: naše deti chodievali do materskej školy (vzali sme ich z nej neskôr z rôznych dôvodov preč, do inej, neporovnateľne lepšej), kde jedna z učiteliek bez akejkoľvek reflexie nad tým, čo robí, učila deti nebrať hračky iným, aby neboli ako Cigáni. Prirodzene, deti sa pýtali, že prečo. No lebo Cigáni kradnú, lebo Cigáni ťa vezmú, keď budeš neposlušný. A bolo!

Detský časopis Fľak použil v tomto čísle rasistický podtón napríklad v texte "Dežo-hádanky".Denník NDetský časopis Fľak použil v tomto čísle rasistický podtón napríklad v texte "Dežo-hádanky".

A čo bolo? Bolo to, že deti s touto skvelou „náukou“ prišli domov a pri najbližšej príležitosti, keď medzi sebou zápolili o nejakú hračku, zrevalo jedno na druhé: „Nebuď ako Cigán!“ Jediné, čo ako rodič v tom okamihu viete, je, že vykoreniť túto skratku z ich myslenia nebude vôbec ľahké. Tak si ich posadíte na kolená a začnete im vysvetľovať, že to tak vôbec nie je, že by to mali byť len Cigáni, čo tu kradnú. Tí, ktorí kradnú, sú takí aj takí, čierni aj bieli, jedni bývajú otrhaní, iní – a tí kradnú neraz ešte viac – chodia v drahých oblekoch. Kadekto sa môže stať zlodejom, násilníkom, vrahom, únoscom, darebákom.

Vysvetľovanie je však po prvej informácii väčšinou nanič, dieťa to už má v sebe nadávkované. A bude si to vyžadovať veľa času, ďalšieho vysvetľovania, veľa vlastných skúseností, kým sa to z ich mysle dostane von.

Ideme na prechádzku, okolo smetných košov je všade neporiadok, odpadky porozhadzované, taký smrad, že až oči štípe, v kontajneri sa prehrabáva zafúľaný chlap.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.anton Vydra .názory
.diskusia
.neprehliadnite