Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb z Manhattanu: 16 rokov po

.štefan Hríb .názory

Keď sa to stalo, mal som 36 rokov. Doma sme vtedy odstraňovali následky mečiarizmu a ja som dúfal, že reparát do NATO rýchlo zložíme. Lebo NATO, a teda najmä Ameriku, som videl ako jedinú záruku slobody.

Štefan Hríb

Nie, nepridám sa teraz k lacnote a nezačnem vravieť, že som sa mýlil a že Amerika už dávno nie je to, čo bývala. Jednak sedím v newyorskej kaviarni a dolným Manhattanom práve znejú mená obetí toho desivého útoku z roku 2001, takže na kritiku je to ten najmenej vhodný okamih. Ale s lacnou pózou generála po bitke, ktorých je Slovensko vždy plné, by som nezačal ani v bežný deň v oáze našej bratislavskej redakcie.

Včera som celý deň sledoval, ako sa Florida stretla s hurikánom Irma. Všetky televízie to pokrývali takmer z oka hurikánu, premoknutých reportérov odfúka-valo, aby sa vracali do obrazu s vetou: „Som ok!" a pokračovali vo svojej práci. A keď sa teraz pozerám na dolný Manhattan, je to vlastne niečo podobné. Som ok! – vraví Ground Zero, a hoci nijako neskrýva tie dve hrozné jazvy, už sa netrpezlivo pozerá dopredu, na nové výzvy, príležitosti a šance byť znovu na špici.

„S lacnou pózou generála po bitke, ktorých je Slovensko vždy plné, by som nezačal ani v bežný deň v oáze našej bratislavskej redakcie.“

Áno, Amerika je iná, ako bývala. Ale to predsa platilo vždy. O New Yorku sa hovorí ako o meste, ktoré nikdy nespí. Mne sa však zdá, že je to skôr mesto, ktoré sa neustále mení. Pätnásť rokov som chodil do toho istého útulného hotela na East Side, dnes je tam už iný. Raňajkoval som najradšej u srdečnej latinskej partičky v Grammercy Cafe, ale ani tá tam už nie je. Je tam však odkaz v zmysle: Ďakujeme, že ste boli s nami, ďakujeme bývalej zostave, o chvíľu otvoríme niečo nové.

Toto je pre mňa New York a celá Amerika. Bojuje so živlami, stále znovu, od Katriny po Irmu, od sovietskeho komunizmu po islamských teroristov, vzdoruje, zlyháva, učí sa, ako to urobiť lepšie, no nakoniec to lepšie naozaj urobí.

Dnes sa to tak nezdá. Jedenásty september vyvolal reakciu, ktorá bola podľa mnohých nerozumná. Amerika sa rozhodla zasiahnuť v Afganistane a neskôr aj v Iraku. Taliban však dodnes neporazila a v Iraku nenašla zbrane hromadného ničenia, hoci tajné služby západných štátov, ale aj správanie samotného Saddáma Husajna voči zbrojným inšpektorom hovorili jasne o ich existencii. Nikdy som Busha s Blairom nepodozrieval zo zlého úmyslu, dodnes si myslím, že za danej situácie a daných informácií konali správne, a stále verím, že napokon sa ukáže primát ich aktivity nad navrhovanou pasivitou, skrývanou pod slovko diplomacia.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.štefan Hríb .názory
.diskusia
.neprehliadnite