Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Fico nazval dva slovenské denníky džihádom

.anton Vydra .názory

Vo svojom najnovšom fejsbukovom videu k čerpaniu eurofondov premiér Fico opäť vyzýval občanov, aby nahlasovali korupciu príslušným orgánom, a nie džihádu dvoch slovenských denníkov.

Anton Vydra

už sme si na tieto reči zvykli. A práve to je na tom to najhoršie. Pretože zvyknúť si na ne znamená pripustiť, že vstúpia do slovníkov ako odvodené významy pre slová, ktoré majú celkom iný obsah. 

Nazvať denníky SME a N, alebo časť ich novinárov džihádom, je na jednej strane populistický krok. To slovo sa už totiž vo význame opozičnej kliky používa dávno, o svojich oponentoch som tak počul vyjadrovať sa dokonca aj vysokoškolských profesorov. Na druhej strane je to nebezpečná hra so slovami, ktoré by (si) mal premiér, ktorý sa tak hrdí rešpektom k jazyku a kultúre, viac vážiť – aspoň na verejnosti.

Významová linka, s ktorou premiér pracuje, je na hrane: dobre vie, že džihád nie je len taká nejaká vojna či zápas, ale že sa u mnohých spája s terorizmom. Nazvať takto novinárov smeruje u jeho divákov k rovnakému záveru: k tomu, že podľa neho niektorí novinári terorizujú tento štát, rozkladajú ho, útočia naň vyhlásením svätej vojny proti vládnej moci. A on, premiér, tu predsa nijaký terorizmus nepripustí, on ho zastaví, eliminuje, rozdrví.

„Keby bol Robert Fico surrealistický spisovateľ Lautréamontovho strihu, jeho kľúčové dielo by sa mohlo pokojne volať Temné spevy o novinároch.“

Áno, nevinné slovko, povedal by niekto. Lenže v politike neexistujú nevinné slovká, obzvlášť nie v prípade vrcholových politikov. Predstavme si, že by premiér povedal: „Nenahlasujte korupciu novinárom, ktorí so mnou zápasia.“ To by nebolo ono, bolo by to slabučké, dokonca by to jeho slovám ublížilo. 

Nazvať však novinárov džihádom je čosi celkom iné: má to razanciu, vyvoláva to vášne, tak na strane jeho protivníkov, ako aj na strane jeho prívržencov, lebo jedných to vytočí a druhých náramne poteší.

Premiér Fico dobre vie, čo robí. To slovko mu len tak neušlo, a keby aj, tak freudovci by nám už vedeli vysvetliť význam prerieknutí. No toto nie je nijaké prerieknutie, ale chladný, vykalkulovaný zámer. A tak tu po špinavých protislovenských prostitútkach či záchodových pavúkoch máme aj džihádistov z novinárskeho prostredia.

Keby bol Robert Fico surrealistický spisovateľ Lautréamontovho strihu, jeho kľúčové dielo by sa mohlo pokojne volať Temné spevy o novinároch. Hemžilo by sa zrejme výrazmi, ktoré predstavujú všetko zlo tohto sveta. Lautréamontov bestiár však obsahuje až 185 zverov a množstvo ďalších výrazov, ktoré v nás vyvolávajú odpor. Je teda ešte na čom pracovať, no zdá sa, že džihád nebude vôbec posledným expresívnym výrazom, ktorý premiér Fico v súvislosti s novinármi použije. 

Takže uvidíme, nemálo politikov si zvyklo zakončiť svoju kariéru majsterštikom, ktorý má ambíciu (dodajme hneď, že iba ambíciu) konkurovať aj najväčším literátom.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite