už sme si na tieto reči zvykli. A práve to je na tom to najhoršie. Pretože zvyknúť si na ne znamená pripustiť, že vstúpia do slovníkov ako odvodené významy pre slová, ktoré majú celkom iný obsah.
Nazvať denníky SME a N, alebo časť ich novinárov džihádom, je na jednej strane populistický krok. To slovo sa už totiž vo význame opozičnej kliky používa dávno, o svojich oponentoch som tak počul vyjadrovať sa dokonca aj vysokoškolských profesorov. Na druhej strane je to nebezpečná hra so slovami, ktoré by (si) mal premiér, ktorý sa tak hrdí rešpektom k jazyku a kultúre, viac vážiť – aspoň na verejnosti.
Významová linka, s ktorou premiér pracuje, je na hrane: dobre vie, že džihád nie je len taká nejaká vojna či zápas, ale že sa u mnohých spája s terorizmom. Nazvať takto novinárov smeruje u jeho divákov k rovnakému záveru: k tomu, že podľa neho niektorí novinári terorizujú tento štát, rozkladajú ho, útočia naň vyhlásením svätej vojny proti vládnej moci.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.