prírodu a jej ochranu či klimatické zmeny vnímame obvykle ako čosi vzdialené. Zlé predtuchy ale nemusia byť iba prejavom neopodstatnenej hystérie. Najmä ak zmeny okolo nás už pociťujeme doslova na vlastnej koži. A bude to zrejme horšie.
Po prvé, Slovensko teraz zažíva teplotné rekordy. Štyridsiatky sme tu ešte nemali. Stovky ľudí kolabujú, správy pripomínajú katastrofický film – až na to, že ten sa po hodine a pol skončí. Horúčavy nie. Chlad sa stáva najžiadanejšou komoditou.
Nechcem teraz otvárať večný spor o to, do akej miery sú klimatické zmeny spôsobené človekom, ani nebudem lacno poukazovať na šialenca v Bielom dome. Skôr mi ide o iné. Až teraz (trochu) prežívame to, čo ľudia v Afrike či na Strednom východe. A fakt, že na juhu Iraku býva aj cez päťdesiat v tieni, je slabou útechou.
„Začiatok augusta 2017 si možno nadlho zapamätáme.“
Skôr by sme si mali naliehavo uvedomiť, že kým vojny a exody utečencov s nimi spojené môžeme do veľkej miery pripočítať za vinu režimom, sektárskemu násiliu a zvráteným ideológiám v daných regiónoch, tak zmeny klímy majú na svedomí primárne priemyselne vyspelé krajiny severu a západu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.