sekuritizácia je jazykový novotvar, ktorý sa v posledných rokoch dostal do centra politického diskurzu. Je to vlastne pojem, ktorý odkazuje na prehnané úsilie ochraňovať, brániť, zabezpečovať poriadok a pokoj. Vyrastá z celkom inštinktívnych pocitov, ktoré zažívame pri otázke, či sa cítime neisto. Ako inak? V tomto živote vždy existuje nejaký pocit neistoty: v práci, pri zdravotných problémoch, vo vzťahoch, pri sledovaní množstva negatívnych správ, a to nielen tých svetových, ale aj našich domácich.
Na tieto pocity, ktoré sú v nás evolučne zakódované (pocit ohrozenia, strach pred neznámym), nepotrebujeme – tvrdí Bauman v eseji „Plávajúca neistota v pátraní po kotve“ (ktorá je súčasťou knihy Cizinci před branami) – nijaké „zdĺhavé argumentácie a prácne presviedčanie“. Naša reflexívna odpoveď sa podľa neho „drží v bezpečnej vzdialenosti od reflektora logiky“.
„Robert Fico otvoril Pandorinu skrinku sociálnych neistôt a bôľov ako prvý. Kotleba a spol. už iba nabehli do rozbehnutého vlaku.“
Skrátka, neistota je celkom bežná súčasť života, nech by bola akokoľvek iracionálna. Stretávame sa s ňou dennodenne a ešte viac po večeroch a v noci. Preto v našich predstavách existujú obrazy strážcov nočného ohňa, ktorí dozerajú na našu bezpečnosť, zatiaľ čo my ostatní môžeme aspoň relatívne pokojne spať.
Druhý pojem, ktorý Bauman použil, je prekariát (precarious znamená krehký, vratký, neistý). Ten definuje pomocou slov britského ekonóma Guya Standinga ako spoločenstvo tých, ktorí sú nútení pohybovať sa po tekutom piesku, čiže žiť v permanentnom pocite ohrozenia svojich základných potrieb. Vykoľajení a nezakotvení sa už budú desiť aj chimér a preludov. A šírenie paniky akéhokoľvek druhu je vtedy na dosah.
Bauman o tejto neistote napíše, že „táto veľmi reálna, až príliš skutočná neistota, vrastená do existenciálneho údelu stále sa rozširujúcich častí populácie, pôsobí ako vítaná voda na mlyn politikov. Táto krehkosť sa dnes postupne stáva významným – a dosť dobre aj tým najdôležitejším – materiálom, z ktorého vznikajú súčasné techniky vládnutia.“
U nás tento materiál ani zďaleka ako prvý nevyužil Kotleba a jeho prívrženci. Spomeňte si na smerácky slogan o tom, že ľudia si zaslúžia istoty. Robert Fico otvoril Pandorinu skrinku sociálnych neistôt a bôľov ako prvý. Kotleba a spol. už iba nabehli do rozbehnutého vlaku, ktorý sa ukazuje ako politicky nesmierne atraktívny: využiť nekontrolovateľnú emóciu strachu na svoj politický úspech.
„Keďže sa stále cítime neistí, pretože to ani inak nejde, tak je ľahké ukazovať prstom na všetkých ostatných, že túto rolu nezvládajú.“
No a práve prekariát a neustále zdôrazňovanie utopického stavu nenarušiteľnej istoty vedie k sekuritizácii, ktorú Bauman opisuje ako žonglérsky trik v rukách politikov – nech sú už štandardní, neštandardní, alternatívni, nesystémoví alebo akíkoľvek.
Lenže existenciálna neistota je vždy anonymná, nemá tvár a nemá meno. Preto ak ju chce politik zintenzívniť a vystupňovať, musí si nájsť menovitého nepriateľa, alebo ako vraví Bauman, „špecifického, viditeľného a hmatateľného“: teroristov, utečencov, iných politikov, médiá...
Politika sekuritizácie vyhovuje nielen populistickým politikom, ale v určitom zmysle aj ľuďom, ktorí sa cítia nedocenení a odvrhnutí na okraj. Je to pre nich ako kompenzácia, ako naplnenie inej ľudskej základnej potreby: potreby byť a cítiť sa uznaný, povšimnutý, mať pred inými určitú dôstojnosť.
Bauman dodáva, že týmto skupinám prívržencov politiky sekuritizácie vyhovuje, že to nemusia byť oni sami, ktorí ponesú zodpovednosť, že svoju dôveru vložia do rúk „politikov, ktorí vedú tvrdé reči“.
Je to stále ten istý vzorec: sme ako na výlete v lese a ak chceme prežiť noc bez útokov divých zvierat či inej tlupy, je vhodné poveriť strážením niekoho, kto bude ochotný. A keďže sa stále cítime neistí, pretože to ani inak nejde (je dospelé zvyknúť si na to), tak je ľahké ukazovať prstom na všetkých ostatných, že túto rolu nezvládajú. A ako alternatívu stačí dať novú ponuku. Napríklad aj Pevnosť Slovensko. Toto je tá krehká emócia, ktorá je tak veľmi a tak nehanebne v hre. Zatiaľ.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.