z príjemného náskoku v prieskumoch sa totiž stala úzka štatistická štrbinka. Voliči urobili, čo podľa konzervatívcov nemali – a výsledkom je tzv. hung parliament. Parlament, v ktorom žiadna politická strana nemá jasnú väčšinu, potrebnú na zostavenie vlády.
Kde sú príčiny? Prvou z nich je Jeremy Corbyn a jeho znárodňovacia kampaň, za akú by sa nemusel hanbiť ani Klement Gottwald – keby tak v britských luhoch a hájoch vedeli, o koho ide. Druhou z nich je Theresa May, ktorá totálne prestrelila, a nie prvý raz.
Kto sa dnes raduje z Mayovej porážky, mal by si uvedomiť, že v Corbynovej osobe vyhral populizmus značne hrubého zrna. Nie ten trumpovský, pravdaže. Skôr na spôsob Bernieho Sandersa a starých marxistov, ktorí vedia pôsobiť sympaticky, ale ich hlavnou ambíciou je zdaniť, čo sa hýbe, napojiť na štátne vemeno všetko, čo je (alebo sa tvári ako) finančne podvyživené, a keď to celé krachne, tak z toho viniť hnusných neoliberálov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.