rozprávam sa so známou. Naši synovia chodia spolu do školy. Práve tomu svojmu kúpila spinner. Toľko jej to opakoval, až si povedala, že no veď dobre, veď je to „prkotina".
Zašli teda do hračkárstva. Pri pulte hora ľudí. Čudujú sa, ale obídu tú masu a zájdu k regálom. Pozerajú, hľadajú. Pribehne k ním predavačka: „Hľadáte spinner, však? Pri pokladni.“ Pochopili.
Keďže majú synov dvoch, kúpila obom, aby si nezávideli. Za každý zaplatila 4,90. A teraz môžu ten kúsok plastu krútiť medzi prstami, čo im srdce ráči.
„Možno to upokojuje, možno to odvádza pozornosť.“
Takéto módne vlny nie sú nič nové, zakaždým sa niečo podobné nájde. Možno to upokojuje, možno to odvádza pozornosť, možno to len na určitý čas decká zabaví.
Na celej veci je zaujímavé to, že to vyzerá naozaj ako obyčajná drobnosť, malá vecička. Rozruch, aký vyvolala, je však náhly a obrovský. Bežné hračky sa pritom nechytajú.
Synovi som kúpil na narodeniny futbalovú loptu. Je na nej nápis UEFA a to mu stačilo. Replika-nereplika – dieťa také maličkosti nerieši. Bol nadšený, takmer nám ňou porozbíjal poháre, toľko ju naháňal po byte. Hneď s ňou utekal na ihrisko. A ja, samozrejme, s ním – veď niekto musí stáť aj v bráne a schytávať tie strely s novou loptou. Po každom góle však pricupital, priskackal s prosíkaním, aby som mu kúpil aj spinner. Že vie, kde ho v meste predávajú najlacnejšie. Vykopnem loptu – vysoko, poriadne ďaleko, nech si chlapec zabehá a nemyslí na hlúposti. Ale on zakaždým prikvitne späť s tou neodbytnou prosbou.
„Rodič si pomyslí svoje, povie si, že to trochu bude sledovať.“
No dobre, asi mu ten spinner napokon kúpime, lebo človeku sa nechce robiť drahoty okolo kúska plastovej hračky. Rodič si pomyslí svoje, povie si, že to trochu bude sledovať, čo sa bude diať, ako budú reagovať školy, kde čoraz viac detí pod lavicami krúti medzi prstami tú malú vec a jedno pred druhým sa vyťahujú, kto má lepší, krajší, svietivejší a neviem aký ešte, najmä však svoj spinner. Možno si ich budú vymieňať, teoretizovať o nich. Taký je ich svet.
A my dospelí sa pousmejeme, pokrútime hlavou a keď ich večer uložíme spať, tajne si vezmeme do rúk tú malú vecičku, a len tak, aby sme vedeli, aké to je, ju rozkrútime medzi prstami. Len toľko som chcel – k spinnerom.
A mimochodom, prajem dnes všetkým malým spinneriakom pekný MDD!
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.