campaignTech Europe bola najmä o digitálnej kampani. O tom, ako nájsť voliča na sociálnych sieťach, ako s ním diskutovať a ako ho navigovať v búrlivých vodách alternatívnych faktov a výkladov reality. S mašinériou ruských trolovacích fabrík a armádou užitočných idiotov za dverami volebné kampane prestávajú bojovať len s protikandidátom. Z volebných kampaní sa čoraz viac stávajú geopolitické zápasy o prežitie demokratického poriadku. A nie je to nič nové. Počúvajte.
V startupovom industriále, ktorý vznikol z bývalého pivovaru, sa striedali jeden spíker za druhým. Hovorili o technikách a nástrojoch. Skloňovala sa efektivita a návratnosť. Vonku hriali letné teploty, vnútri občas chladilo. Napríklad tieto tri postrehy:
Prvý a najdôležitejší prišiel od posledného spíkra. Frank Stauss, vysoký plešatý riaditeľ reklamky Butter v bielej košeli. Dal si pristaviť „kecpult“, hral sa s okuliarmi a cez dlhé dramatické pauzy do marketingom presýteného prostredia priniesol trochu nečakanej človečiny.
„Nehovoril však o digitálnom svete, ale o sociálnych sieťach v tom reálnom.“
Jeho téma boli digitálne médiá v tohtoročných nemeckých parlamentných voľbách, ktoré krajinu a Európu (lebo taký je ich reálny dopad) čakajú v septembri. Nehovoril však o digitálnom svete, ale o sociálnych sieťach v tom reálnom. Najprv miesto – Berlín. Ani nie tri kilometre odtiaľto v minulom storočí naplánovali potentáti sebavedomej nacistickej ideológie vojenské ovládnutie kontinentu a vyhladenie jedného národa, ktorý ho civilizačne spoluvytváral. No a Berlín je miestom, kde žila jedna z najväčších židovských komunít v Európe.
Ten, kto si to chce precítiť až do žalúdka, musí v blízkosti dnes už otvorenej Brandenburskej brány navštíviť pamätník zavraždených európskych Židov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.