bývali časy, keď o ľuďoch platilo jedno krásne latinské úslovie: Si tacuisses, philosophus mansisses. Hovorilo sa ním toľko, že ten, kto by bol v nejakej situácii býval radšej mlčal, bol by si tým býval v očiach iných zachoval imidž múdreho človeka. Keďže však otvoril ústa a prehovoril, stratil tento rozmer, lebo povedal aj to, čo nemusel. Dnes sa hovorí ostošesť – a nikomu to už ani veľmi neprekáža.
Neviem, čo viedlo dekanku FMK v Trnave, aby opätovne a celkom sama rozvírila už trochu utíchajúcu a odznievajúcu mediálnu vlnu záujmu a nepríjemných atakov na sociálnych sieťach proti jej vlastnej akademickej inštitúcii. Netuším, prečo mala potrebu napísať na fejsbúkovú stránku fakulty dlhočizný status s nadpisom „Poučenie z krízového vývoja“ a ešte ho aj doplniť smajlíkom. Viem však jedno: bolo to to najhoršie, čo sa dalo spraviť.
„Na tej škole študujú predsa len mladí ľudia, ktorí nie vždy môžu za rozhodnutia, ktoré padajú zhora.“
Žiaľ, žijeme už raz v takej dobe, že málokomu záleží na tom, aké signály vysiela smerom von, na verejnosť. Padá navôkol veľa slov (vyzerá to priam na verbálny bombový útok), ale len málo z tých slov muselo vôbec „opustiť ohradu našich zubov“, ako sa to veľmi múdro a prezieravo hovorilo kedysi dávno.
Dekanka FMK Dana Petranová sa rozhodla zo seba striasť vinu tým, že obvinila médiá. Vraj sa o túto úspešnú školu málo zaujímali a zaujímajú, vraj je tŕňom v oku konkurencii a bratislavskej kaviarni a podobne. Nuž...
„Je našou úlohou,“ píše Petranová, „redefinovať a teoreticky ustáliť aj základné pojmy klasifikácie médií a odstrániť priepastnú kognitívnu disonanciu v tejto oblasti.“ Nad tou kognitívnou disonanciou som si dlho lámal hlavu, ale súhlasím s dekankou Petranovou v tom, že šermovanie s pojmami (napríklad aj s pôvodne psychologickým termínom kognitívnej disonancie) vedie k nedorozumeniam, a nielen v odbornej diskusii. No a keď je tá disonancia ešte aj priepastná, tak sme už vo vzájomnom porozumení úplne stratení.
„Dekanka FMK Dana Petranová sa rozhodla zo seba striasť vinu tým, že obvinila médiá.“
Je smutné čítať si reakcie pod jej fejsbúkovým statusom. Na tej škole študujú predsa len mladí ľudia, ktorí nie vždy môžu za rozhodnutia, ktoré padajú zhora. Možno ich očarí ponúkaných 3 000 eur za vypracovanie eseje na tému „Ako identifikovať falošné správy a mediálne manipulácie a brániť sa ich účinkom.“ Možno nad tým všetkým iba mávnu rukou a pri pive si ponadávajú – na školu, na médiá, na čokoľvek. Možno si povedia, že titul z tejto fakulty im viac škodí, než pomáha. Možno sa začnú viac zaujímať o spôsob, ako zmeniť to, čo sa u nich pokazilo.
Pre študentov a absolventov musí byť pekelne ťažké vyrovnávať sa s mediálnym prísnym pohľadom zameraným na ich vlastnú inštitúciu. Ak by im už však nič z toho ani veľmi neprekážalo, potom sa muselo peklo priepastne prehĺbiť.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.