šport je občas krutý, ale má svoju logiku. Možno skončiť raz prvý a už o rok desiaty, ale nemožno sa dlhé roky prepadať bez príčiny. A príčiny zostupu Slovenska do druhej desiatky krajín sú známe.
1. Ľudia, ktorí viedli náš hokej posledných 15 rokov, ho viedli katastrofálne. Žili z talentu a práce slávnej generácie hráčov, no sami nepridali nič. Naopak, svojou neschopnosťou, hrabivosťou a sebectvom slovenský hokej vážne poškodili. V prvom rade Široký, a potom všetci tí Nemečkovia, Švehlovia, Golonkovia, Rusnákovia, a ďalšie staré kádre vo Výkonnom výbore hokejového zväzu. Oni, mentálne žijúci v komunizme a v bohorovnom presvedčení, že nepotrebujeme nič meniť, sú v prvom rade zodpovední za dnešný úpadok.
2. Hokej je náš národný šport, no podpora jeho rozvoja tak nevyzerá. Poprední politici, od Mečiara cez Dzurindu až po Fica, sa radi ukazovali s hviezdami NHL, no kroky, potrebné na ich replikáciu nikdy neurobili. Krajina, ktorá utopila svoje zdroje v predražených diaľniciach či IT tendroch, a na vedu, kultúru, školstvo či šport zabudla, si svoj svetový hokej zničila dobrovoľne sama.
„Konečne vieme, že aj vo vedení reprezentačného tímu zaostávame o 20 rokov.“
Riešenie a návrat nášho hokeja medzi elitu bude po toľkých rokoch amaterizmu bolieť. Ale nie je to nemožné. Našou poslednou šancou a obrovskou možnosťou je pritom záujem bývalých svetových hráčov pomôcť. Richard Lintner to už začal vo vedení ligy, Országh so Zedníkom v trénovaní majstra, Višňovský prispel k úspechu osemnástky, a hlásia sa ďalší. Miro Šatan bol generálnym manažérom podceňovanej Európy na Svetovom pohári, a bolo z toho finále. Kto iný by mal skladať našu reprezentáciu vrátane realizačného tímu?
Je fajn, že reprezentácii chceli pomôcť Cíger a nakoniec aj Šupler. Urobili, čo vedeli. Ale Kolín ukázal až na dreň, že tieto staré spôsoby už strašidelne nestačia. Čo sme to vlastne hrali? Konečne vieme, že aj vo vedení reprezentačného tímu zaostávame o 20 rokov – a kto, ak nie bývalí lídri NHL to môže zmeniť?
Golonka vidí dnešok ako snahu manekýnov z NHL viesť náš hokej. Ale nechajme podobných primitívov tam, kde patria. Naše osobnosti okolo Mira Šatana, Riša Lintnera a Miša Handzuša sú poslednou, no konečne reálnou šancou, ako začať stúpať z priepasti. Len potrebujú dostať do rúk zodpovednosť a potrebné zdroje.
Skončili sme 14., ale hráči to nespôsobili. Vidíme sa reálne – a všetko máme v rukách.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.