perspektíva pohľadu zo vzdialenosti tritisíc kilometrov je veľmi užitočná. Sedíme s režisérom Jarom Vojtekom pri skapínajúcom psíkovi vedľa policajnej stanice pri moste cez rieku Inguri – zóna nikoho. Oproti sú ruskí vojaci, pri mne gruzínski policajti, okolo labzujú peši (avtom nevazmožno) gruzínski utečenci. Totálne celým svetom zabudnutí. Pred 25 rokmi ich za vojny vyhnali z domovov. Dnes si chodia na „speciaľnuju propustku" nakúpiť lacnejšie veci – cez most.
Absurdita. A tento pocit iba umocní pohľad na weby slovenských médií.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.