Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Odvaha v Národnom

.štefan Hríb .názory

Vinou Romana Poláka, Daniela Majlinga a viacerých hereckých osobností som už divadelne rozmaznaný, takže v sobotu som do SND šiel opatrne. Robiť non-stop top sa predsa nedá.

Štefan Hríb

nechcem opisovať hru Elity, výkony hercov ani scénu. Na to máme povolanejších. A môj základný pocit, s ktorým som z divadla v noci odišiel, ani nebol o umeleckom zážitku.

Elity sú o tom, ako sa zo sluhov totalitného režimu stali páni demokracie. Komunizmus opisujú stroho, ako režim, ktorý povzbudzoval to najhoršie v nás. S jeho šeďou, nevkusom a ničením ľudí. Súčasnosť bola potom nasvietená ako víťazný pochod tých, ktorí to najhoršie v sebe ochotne poskytli a dodnes poskytujú – a preto sú vždy úspešní.

Mojím vrcholom bol záverečný dialóg Táne Pauhofovej s pánmi dneška. Bol presný, mrazivý a zahanbujúci. Boli v ňom všetci, pekne osobne, od Babiša, Banáša cez finančné skupiny, sudcov až po Lorenca. Bola to ich chvíľa, ich triumf, dokonalá prehliadka ich dnešného cynizmu a našej slabosti.

Záverečný potlesk bol trochu iný ako ten po magickej Neveste hôľ. Bol nástojčivo aktuálny. Plná sála akoby ním nahnevane pritakala: Áno, takto tu žijeme, s držkami v blate. Ale aj s nádejou zakričala: Áno, toto treba hovoriť, všade, už aj v divadle, aby sme spolu niečo zmenili. Ako pri amnestiách.

Veľakrát som za posledné roky odchádzal z Národného očarený. Teraz nie. Teraz to bol pocit, že máme odvážne Národné divadlo.

Roman, Dano, Tánička, Rišo, pán režisér Havelka, dobrá práca.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite