Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenskí Branci a otázka zodpovednosti

.anton Vydra .názory

Na fejsbúku sa vám možno v týchto dňoch takisto zobrazil navrhovaný príspevok od Slovenských Brancov. Hľadajú ľudí, ktorí by sa k ním pridali.

Anton Vydra

slovenskí Branci nechali rozposlať cez fejsbúk pozvánku na prijímací proces do svojich radov. V navrhovanom príspevku sa uvádza: „Hej občan, nauč sa brániť svoju vlasť a rodinu. Buduj obranyschopnosť vlasti a posilni mier! Východ republiky hľadá členov dobrovoľnej občianskej domobrany.“

K textu sú pripojené dve fotografie, na ktorých vidieť uniformovaných mužov držiacich zbrane, obaja majú na oblečení aj štátny symbol. Pri prvom obrázku je uvedený slogan Za bezpečnú a pripravenú spoločnosť – Tatranská stráž síl SB, na druhom ten istý slogan a označenie XI. oddiel SB Šarišan.

Možno k tomu povedať tri veci.

Po prvé: To, že v niektorých ľuďoch (nielen mladých) rastie túžba po tom, aby boli pripravení na reálny boj, sa ešte ako-tak dá pochopiť. Je v tom určitá nechuť k dengľavosti, zbabelosti či neschopnosti narábať so zbraňou v prípade potreby. Otázkou je asi len to, čo, kto a kedy vyhodnotí ako prípad potreby a uplatnenia sily. Aj toto založíme na dobrovoľnosti?

Po druhé: Nie je až také zlé, ak chcú byť ľudia fyzicky schopnejšími. V mierových časoch na to vždy slúžil šport (dokonca aj bojové umenia). Prečo je však dnes príprava na reálny boj atraktívnejšia než úsilie dosiahnuť maximálny športový výkon? Nemám na to odpoveď. Tá prvá, ktorá sa ponúka, je, že šport sa už tým ľuďom zrejme zunoval a zdá sa byť len čímsi virtuálnym, neskutočným, zatiaľ čo boj so zbraňou je faktický, že to viac nie je hra, že je to reál a že je v tom už aj akási zodpovednosť.

A po tretie: Práve pri tej zodpovednosti by sme sa ich mohli opýtať, čo si pod ňou vlastne predstavujú. Lebo to je asi ten moment, na ktorom sa budú lámať ľady. Velikášsky deklarovaná zodpovednosť za niečo či niekoho bývala v dejinách neraz veľmi nezodpovedným konaním. Ale koho už len bude zaujímať taká otázka, keď pred ním stoja vzory hrmotnej bojaschopnosti a hordy nabubrených sloganov? Nežijeme v postfaktickej dobe; žijeme v dobe neschopnosti rozlíšiť zodpovednosť od nezodpovednosti.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite