marián, od momentu, keď som počul Tvoju hudbu, som vedel, že Ťa raz musím stretnúť. Bola to číra zvedavosť, aby som sa mohol dostať aspoň trochu do blízkosti človeka, ktorý mi zmenil život. Mal som pätnásť, počúval som hlavne The Beatles a tou slovenskou hudbou som, až na isté výnimky, v podstate pohŕdal. Potom som sa dostal k Zvonkom. Asi preto, že som si na prebale prečítal, že je to slovenský Seržant Pepper. Dnes si to nemyslím. Nie preto, že je to horší album, ale preto, že je to album, ktorý sa na nič iné nepodobá.
Potom prišli Konvergencie. Vtedy som vedel, že som nadobro stratený. Niekde hlboko v mojej pubertálnej duši som pocítil, že som svedkom niečoho špeciálneho. Spolu s kamarátom a spolužiakom Milanom Švolíkom z grafickej priemyslovky sme začiatkom 90. rokov prehľadali všetky predajne krachujúceho Opusu v Bratislave, aby sme našli Tvoje staré dosky, či už so skupinou Collegium Musicum, alebo spolupráce s Pavlom Hammelom. Tety predavačky nám ich dali za pár drobných, pretože tie platne obyčajne ležali niekde vzadu v sklade, kde sa ich roky nikto nedotkol. Pre nás to boli skvosty a stále nimi sú.
Tvoje melódie mám zakódované vo svojej duši. Je to svet o sebe. Kedysi som sa do neho dostal bočnými dvierkami a stále sa do neho vraciam. Predstavujem si ho ako krajinu, ktorá má svoje vrcholy a pevniny. Geniálne skladby ako Smutná ranná električka stoja vedľa tých menej nápadných, ale rovnako cenných ako Zrnko piesku. Sú tam aj veci, ktoré poznačil čas, ale dohromady vytvárajú krajinu, v ktorej poslucháč môže kráčať, tešiť sa z hudby a neustále objavovať. Podobné svety dokážu vytvoriť len tí najlepší.
Ďakujem Ti, že si ma kedysi dávno prijal s Jankou v Tvojom dome, že si si našiel čas na otravného fanúšika, pobláznené decko, ktoré chcelo byť v blízkosti svojho idolu. No už vtedy som rozmýšľal nad tým, kde sa v Tebe berie toľko čarovnej hudby. Je to Tvojím talentom? Intelektom? Humorom? Možno je to všetkým dohromady, ale len nedávno som prišiel na to, že to je aj tým, že v Tebe drieme slobodomyseľný uličník. Žiješ mimo zákona, ale svoj život žiješ tak, že si nikdy žiadny zákon neporušil. Klobúk dole, takýchto borcov má pán Boh rád.
Tak tomu uličníkovi v Tebe želám len to najlepšie k sedemdesiatke. A vydrž to s nami ešte, prosím!
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.