jednou jeho tvárou je neodškriepiteľný fakt, že predstavuje ten civilizovanejší svet za našou hranicou. Tou druhou je jeho pošramotená povesť. Na jednej strane Mozart či Freud. Na druhej Hitler, Haider, Fritzl. Umelecká, úžasná, neuchopiteľná Viedeň, ale aj tirolské kožené nohavice a iné gýče. A k tomu prezidentské voľby, v ktorých kandidoval jeden populista proti druhému.
Od rakúskych voličov sa teda nič hviezdne nečakalo. Predpovede zneli skôr v prospech Norberta Hofera, populistu zo Strany slobodných, pretože sa predpokladalo, že dynamika jeho vzostupu načerpá energiu z nedávneho víťazstva Donalda Trumpa. Hofer je totiž strongman z pravého okraja politickej scény, hoci sa tvári korektne a uhladene, nie je o nič lepší ako náš Andrej Danko.
Popravde, Alexander Van der Bellen má tiež populistické korene, akurát že smerujú skôr doľava a čerpajú z marxizmu. Je to bývalý líder tamojšej Strany zelených, a hoci kandidoval ako nezávislý, je celkom podobný melónu zo starého vtipu – zvonka zelený, zvnútra červený.
Najväčší debakel rakúskej politickej scény spočíva v tom, že nebola schopná vygenerovať stredového, mainstreamového kandidáta. Stáli proti sebe jeden ďaleko vpravo, druhý ďaleko vľavo, a mnohí Rakúšania mali pocit, že si nemajú veľmi z čoho vyberať. Napokon volili toho, koho pokladali za menšie zlo, a ani k jednému kandidátovi necítia veľkú lásku.
Zatiaľ to vyzerá tak, že víťazstvo v týchto voľbách pripadlo Alexanderovi Van der Bellen. Už mu podľa dosiaľ známych výsledkov – ktoré nie sú konečné – blahoželal aj jeho sok Norbert Hofer. A pre Rakúsko je to predsa len lepšia správa. Hofer sa totiž opakovane vyhrážal, že rozpustí rakúsky kabinet, len čo na to dostane príležitosť – a rakúska ústava by mu to umožnila. Veď aj kampaň si založil na slogane „Rakúsko v prvom rade!“, na strachu z utečencov a na volaní po vláde pevnej ruky. Nič z toho by Rakúsku veľa dobrého neprinieslo.
A Európe by rozhodne nepomohla ani jeho ďalšia iniciatíva – Hofer chcel totiž zlepšovať vzťahy s Ruskom a s Vladimírom Putinom. Alexander Van der Bellen je potomok ruských imigrantov, ktorí utiekli pred Stalinom – dá sa teda dúfať, že nejakú politiku ústupkov voči imperiálnym chúťkam Ruska pestovať nebude.
Môže si Európa po rakúskych voľbách ozaj vydýchnuť? Uff, tak to keby niekto vedel...
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.