Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Deň Ústavy SR máme za sebou. Ešte tak aspoň pár dní poctivosti…

.marína Gálisová .názory

Bol predvečer Dňa Ústavy SR a na našom štadióne sa stalo toto. Jeden „hokejový otec“ počas tréningu dieťaťa stratil v hľadisku peňaženku. Pomáhali sme ju hľadať, no zmizla.

Marína Gálisová

potom sa našla: v koši, s dokladmi, bez peňazí. Zostal z toho dosť čudný pocit, lebo to znamená, že v priebehu pomerne krátkeho časového úseku sa v hľadisku štadióna musel nájsť ktosi, kto peňaženku uvidel, zdvihol, vybrakoval a hodil do koša – úplne podľa spôsobov vreckárov. Ibaže na štadióne sa za ten čas nevyskytoval nijaký viditeľný „asociál“.

Je to kruté, ale prakticky tam boli iba ľudia, čo sa poznajú minimálne z videnia a zdravenia. Je teda ťažké myslieť na nejakého anonymného páchateľa, ktorý je úplne iný ako „my“, ktorý medzi „nás“ nepatrí. Ale ešte ťažšie je priznať si, že aj medzi „nami normálnymi“ je človek dosť nepoctivý na to, aby si privlastnil cudzie peniaze.

Okradnutý bude odteraz na mnohých ľudí, ktorých na štadióne stretáva a zdraví, pozerať s mimovoľným podozrením. Fakt čudný pocit to je a ešte dlho ma neopustí.

„Vrchnosť je prehnitá preto, lebo vzišla zdola, je súčasťou a odrazom prevládajúcej mienky a nálady v spoločnosti.“

Mimochodom, takzvaný peňaženkový test sa vykonával v niekoľkých veľkomestách na svete pred pár rokmi. Robili ho reportéri časopisu Reader's Digest. Položili v každom meste dvanásť peňaženiek. Nechali ich akože zabudnuté na viditeľnom mieste, potom sledovali reakcie ľudí, ktorí ich našli. V každej peňaženke bola suma zodpovedajúca približne päťdesiatim dolárom. Suma, za ktorú sa dá v rôznych častiach sveta kúpiť rôzne množstvo tovaru. V Helsinkách sa stalo niečo, čo sa mi po skúsenosti zo štadióna javí ako zázrak – z dvanástich peňaženiek odovzdali občania bez toho, aby si čokoľvek privlastnili, až jedenásť. V indickom Mumbaji deväť, v Budapešti osem, rovnaký počet v New Yorku, o jednu menej v Amsterdame a Moskve... a tak ďalej. V Prahe vrátili tri peňaženky, v Madride dve, v portugalskej metropole Lisabon jednu-jedinú... Bratislava ani iné slovenské mesto v tom teste nefigurovali. Možno našťastie.

Ale u nás na štadióne to nebol peňaženkový test. To bola reálna krádež. Najsmutnejšie na tom je, že „nálezca“ si zrejme ani nemyslí, že kradol. Iba „využil príležitosť“.

A ja si vravím, že Deň ústavy máme za sebou, teraz by sa nám zišlo aspoň pár dní do roka, v ktorých by fungovala elementárna ľudská slušnosť, poctivosť a to, čo z nich vyplýva – vedomie a prax právneho štátu. Odvolávame sa na Ústavu, kalendár ju pripomína sviatkom, ale hranice medzi tým, čo je poctivé a čo už nie, máme mnohí značne rozmazané.

Ak chcete poukázať na to, že ryba smrdí od Fica, že kým je hore táto vláda, tak sa nedá čakať poctivosť ani dole, medzi bežnou populáciou, šetrite si dych či klávesnicu. To sú všetko len výhovorky.

Nie je to tak, že nepoctivosť sa šíri zhora nadol. Je to presne naopak. Vrchnosť je prehnitá preto, lebo vzišla zdola, je súčasťou a odrazom prevládajúcej mienky a nálady v spoločnosti, neskazila sa tam hore, to my dole sme ju už prehnitú zvolili, my ju od prehnitosti neodrádzame, my ju za prehnitosť odmeňujeme hlasmi. Že nie všetci? Dobre, ale väčšina. Ona nám to potom iba spätne vracia a smeje sa nám do očí.

Deň ústavy má pochybný rodokmeň, ale dajme tomu, oslávme si ho. No mám silný dojem, že akákoľvek oslava ústavy je zbytočná v štáte, kde chýba vedomie o tom, čo je obyčajná slušnosť.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite