ako to už býva, tým najhroznejším v aktuálnej sérii teroru a vraždenia (pýtam sa, čo je teror a čo „iba" vraždenie?) v Európe bol pre mňa ohavný čin podrezania krku staručkého kňaza na severe Francúzska. Je zrejmé, že pohár tým pretiekol.
Zabitie desiatok, stoviek ľudí bez mena, bez tváre, bez príbehu – oni ich mali, pochopiteľne, len to teraz nevidíme – nami až tak neotrasie ako vražda jedného-jediného človeka. Navyše kňaza, a ešte starého. A navyše mladíkom, takým výrastkom s melancholickými očami, ktorý sa vrátil z vojnovej Sýrie (ako je to vôbec možné?) a ktorý má, podobne ako v tejto dobe všetci páchatelia z Nice, Mníchova či z Ansbachu, migračné pozadie, čo je výraz používaný v Nemecku.
Nie, nie je to cynické, je to pochopiteľné. Je to pochopiteľná redukcia reality našou psychikou na mýtický a personalizovaný boj Dobra (nevinný starec slúžiaci Bohu) a Zla (Satanom posadnutý mladý muž). Nezabil iba Adel Kermishe Jacquesa Hamela. Zabil moslim, čo sa vrátil z Islamského štátu, kresťana. Ešte k tomu v kostole. Ako keby týmto činom poldruha miliardy moslimov vrazilo dýku do srdca nám, ľuďom západnej civilizácie.
„Kancelárka Merkel, pápež František a im podobní ľudia prehrávajú po najnovšej vlne vraždenia zápas o srdcia ľudí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.