.v Turecku bola armáda vždy jednou z najuctievanejších inštitúcií. Azda aj preto, lebo zakladateľ sekulárneho Turecka a prvý prezident Mustafa Kemal Atatürk vyšiel z armádnych kruhov a vavríny slávy nazbieral pri odrazení spackaného britského výsadku na Galipoli. Jeho obrazy v Turecku visia ako ikony v každej úradovni. Len v posledných rokoch k nim opatrne pribudol portrét Erdogana.
Pamätám si, ako ma v Istanbule, neďaleko bývalého paláca posledných osmanských sultánov s najväčšími krištáľovými lustrami na svete, prekvapila pevnosť tureckej armády. Kaki uniformy, ostnatý drôt a na dvore veľký portrét Atatürka hľadiaci vizionársky do nebies. Uprostred rušného mesta silný kult a jeho verní ochrancovia.
„Ak sa Erdoganovi podarí pokoriť armádu, na ceste k absolútnej moci mu nebude stáť nik.“
Už dávnejšie získal vážneho konkurenta. Recep Tayyip Erdogan od roku 2002 so svojím hnutím Spravodlivosti a pokroku (AKP) uťahuje skrutky relatívnych slobôd. A najmä prísneho Atatürkovho sekularizmu, ktorý mal byť sanitárnym kordónom proti islamizácii krajiny a jej vyostreniu na vzdialenejší východ.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.