neviem, či veríte na nebo, ja áno. Preto píšem, že Pohoda je Jurova srdcovka a nemyslím to obrazne. Ale Juro bude v Trenčíne aj inak.
Festivalové vydanie .týždňa, ktoré dostane každý jej návštevník, je napríklad od začiatku jeho dieťa. Dnes už je to dospelé, sebavedomé dieťa. Juro si každý rok dal veľmi záležať na tom, aby si v ňom ľudia našli nielen informácie, ale aj krásu a čosi ako pohladenie. Tohtoročné vydanie už nepripravil, robili ho Peter Bálik s Gešom, ale keď som si ho prezrel, zdalo sa mi jasné, že neboli sami.
Aj jeden zo stejdžov Pohody bol každý rok svetom stvoreným Jurom. Bol to vždy láskou obdarený svet, ktorý jediný nakoniec prekoná Kaliňáka, brexit aj naše vlastné egoizmy. Tento rok už Juraja s jeho mikinou na žiadnom pódiu neuvidíme – ale to len preto, že sa zle pozeráme.
Na festivalovom letisku bol Juro vždy doma v stane .týždňa. Celý náš znovu veľmi nabitý program venujeme tento rok jemu, a ak k nám prídete, myslím že ho u nás vo všetkých tých diskusiách a polemikách ľahko rozoznáte.
Pozývam vás aj do stanu Európa na dve veľké verejné diskusie .pod lampou, ktoré sme tiež začínali spolu s Jurajom. V piatok o 11.00 budeme hovoriť o tom, prečo volíme fašistov, a v sobotu o 15.00 bude provokatívnou témou Svet bez Václava Havla.
To najdôležitejšie pre Jura však nebola hudba ani program. To, prečo už dlhé týždne pred Pohodou nevedel v redakcii obsedieť, boli ľudia. Juro bol človek vzťahov, najmä preto miloval Pohodu.
Želám všetkým dobrý festival. Aj tebe, Ďuro.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.