európska únia ako projekt spolupráce rozličných národov bola a stále bude rozumná vízia, s ktorou súhlasí takmer každý. Problém je, že EÚ sa pod nezastaviteľným vplyvom globalizácie, ale aj vinou iracionálnej ideológie zmenila na niečo, s čím už mnohí nesúhlasia. Od pôvodných zakladateľských zmlúv, ktoré nahrádzali neustále vojny trvalou kooperáciou, a potom od štyroch základných slobôd sa EÚ začala posúvať úplne novým smerom. Už nestačila spolupráca, začalo sa hovoriť o integrácii, ktorá nemala mať konca. Veľmi sa to podobalo na marxistické presvedčenie o nikdy sa nekončiacom pokroku všeobecného ľudstva bez ohľadu na zvyklosti, preferencie a presvedčenia konkrétnych ľudí a národov.
„Európa sa musí vrátiť od utópie k rozumu.“
Pár referend bolo v mene večnej integrácie obídených, pár národov muselo robiť referendový reparát, pár európskych zmlúv a ústav obišlo demokratické zvyklosti, až prišlo na Britániu. A tá povedala: Stačilo!
Nijako tým nechcem povedať, že voliči, čo hlasovali za odchod, sú tí správni Briti. Farage je mi odporný, titulky britského bulváru pred referendom poklesnuto klamali a aj vzdelanostné rozdelenie voličov o čomsi vypovedá. Ale referendum ukázalo, že Británia je príliš hrdá na svoju históriu a príliš citlivá na demokratické zvyklosti, aby bez odporu prijala falošnú hru. A ideologická téza o nikdy sa nekončiacej integrácii bez ohľadu na presvedčenia ľudí falošná je. Brit je Brit, a keď mu na to siahnete, narazíte. Britskí odporcovia Únie síce najčastejšie hovorili o strate pracovných miest či neriadenej migrácii, ale zo všetkého presakovala práve obrana toho, kým v skutočnosti sú. A ukázalo sa, že sú stále ešte viac Britmi, než Európanmi.
Osobne som si pritom želal, aby Británia v EÚ ostala, pretože pre Slovensko a strednú Európu je silný Západ životne dôležitý. Už nikdy nechcem patriť pod Rusko s jeho pohŕdaním slobodou jednotlivca. Lenže Británia odchádza – znamená to, že Putin vyhral?
Nie. Ale Európa sa musí vrátiť od utópie k rozumu. Aktuálne to znamená tri veci:
1. S Britániou treba vyjednať čo najužšie zmluvné vzťahy. Idea, že ich treba potrestať, aby už nikomu nenapadlo z EÚ odchádzať, by bola pokračovaním tej arogantnej politiky, ktorá EÚ doviedla na prah rozpadu. Priateľstvo s Britániou naďalej potrebujeme.
2. Európska elita má príležitosť znovu premyslieť celý európsky koncept. Idea tesnejšej a tesnejšej Európy nefunguje, nezískala si srdcia ľudí, a neplodí viac spolupráce, ale viac konfliktov. Je teda čas vrátiť sa od ideológie k realizmu. A takým sa zdá Európa tesne kooperujúcich štátov, s mnohými spoločnými politikami, ale bez ambície nahrádzať vôľu ľudí a národov akousi osvietenou európskou vôľou. Tá prosto nevznikla.
3. Pod odchode Británie z EÚ ešte viac stúplo na cene NATO. Je dnes jediným garantom európskej slobody a bezpečnosti, je to ústredná inštitúcia Západu a sme v ňom spolu s Britániou. Preto treba obnoviť jeho váhu a spôsobilosti. NATO jediné je dnes schopné udržať Rusko „out“.
Britskí voliči Európe niečo dôležité povedali. Teraz je na nás, aby sme neboli hluchí.
Editoriál Štefana Hríba bol publikovaný v tlačenom vydaní .týždňa č. 26/2016.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.