Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo zakričala Británia?

.štefan Hríb .názory

Je priľahké povedať, že Briti podľahli populizmu. Rovnako však nevyžaduje žiadnu námahu hlesnúť, že dôvodom „leave“ je Brusel. Myslím, že toto referendum je vážnejšie.

Štefan Hríb

európska únia ako projekt spolupráce rozličných národov bola a stále bude rozumná vízia, s ktorou súhlasí takmer každý. Problém je, že EÚ sa pod nezastaviteľným vplyvom globalizácie, ale aj vinou iracionálnej ideológie zmenila na niečo, s čím už mnohí nesúhlasia. Od pôvodných zakladateľských zmlúv, ktoré nahrádzali neustále vojny trvalou kooperáciou, a potom od štyroch základných slobôd sa EÚ začala posúvať úplne novým smerom. Už nestačila spolupráca, začalo sa hovoriť o integrácii, ktorá nemala mať konca. Veľmi sa to podobalo na marxistické presvedčenie o nikdy sa nekončiacom pokroku všeobecného ľudstva bez ohľadu na zvyklosti, preferencie a presvedčenia konkrétnych ľudí a národov.

„Európa sa musí vrátiť od utópie k rozumu.“

Pár referend bolo v mene večnej integrácie obídených, pár národov muselo robiť referendový reparát, pár európskych zmlúv a ústav obišlo demokratické zvyklosti, až prišlo na Britániu. A tá povedala: Stačilo!

Nijako tým nechcem povedať, že voliči, čo hlasovali za odchod, sú tí správni Briti. Farage je mi odporný, titulky britského bulváru pred referendom poklesnuto klamali a aj vzdelanostné rozdelenie voličov o čomsi vypovedá. Ale referendum ukázalo, že Británia je príliš hrdá na svoju históriu a príliš citlivá na demokratické zvyklosti, aby bez odporu prijala falošnú hru. A ideologická téza o nikdy sa nekončiacej integrácii bez ohľadu na presvedčenia ľudí falošná je. Brit je Brit, a keď mu na to siahnete, narazíte. Britskí odporcovia Únie síce najčastejšie hovorili o strate pracovných miest či neriadenej migrácii, ale zo všetkého presakovala práve obrana toho, kým v skutočnosti sú. A ukázalo sa, že sú stále ešte viac Britmi, než Európanmi.

Osobne som si pritom želal, aby Británia v EÚ ostala, pretože pre Slovensko a strednú Európu je silný Západ životne dôležitý. Už nikdy nechcem patriť pod Rusko s jeho pohŕdaním slobodou jednotlivca. Lenže Británia odchádza – znamená to, že Putin vyhral?

Nie. Ale Európa sa musí vrátiť od utópie k rozumu. Aktuálne to znamená tri veci:

1. S Britániou treba vyjednať čo najužšie zmluvné vzťahy. Idea, že ich treba potrestať, aby už nikomu nenapadlo z EÚ odchádzať, by bola pokračovaním tej arogantnej politiky, ktorá EÚ doviedla na prah rozpadu. Priateľstvo s Britániou naďalej potrebujeme.

2. Európska elita má príležitosť znovu premyslieť celý európsky koncept. Idea tesnejšej a tesnejšej Európy nefunguje, nezískala si srdcia ľudí, a neplodí viac spolupráce, ale viac konfliktov. Je teda čas vrátiť sa od ideológie k realizmu. A takým sa zdá Európa tesne kooperujúcich štátov, s mnohými spoločnými politikami, ale bez ambície nahrádzať vôľu ľudí a národov akousi osvietenou európskou vôľou. Tá prosto nevznikla.

3. Pod odchode Británie z EÚ ešte viac stúplo na cene NATO. Je dnes jediným garantom európskej slobody a bezpečnosti, je to ústredná inštitúcia Západu a sme v ňom spolu s Britániou. Preto treba obnoviť jeho váhu a spôsobilosti. NATO jediné je dnes schopné udržať Rusko „out“.

Britskí voliči Európe niečo dôležité povedali. Teraz je na nás, aby sme neboli hluchí.

Editoriál Štefana Hríba bol publikovaný v tlačenom vydaní .týždňa č. 26/2016.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite