o spore Martina Mojžiša a Vlada Burjana som napísal, že čiastková pomoc tejto vláde, napríklad v školstve, zbytočne oddiali okamih, keď si dostatočný počet voličov uvedomí neschopnosť celej garnitúry politikov Smeru skultúrniť, scitlivieť a zmodernizovať Slovensko. Argument, že pomoc tejto vláde je nevyhnutná, pretože za rohom číha extrém, je totiž chabý – extrém je do veľkej miery dôsledkom Smerom uneseného štátu a Smerom rozvinutej korupcie, takže pokračovanie vlády Smeru extrém neoslabí, ale skôr posilní.
Nič nemením ani na názore, že lacný vstup Mostu a tých druhých do Ficovej vlády ju neurobí lepšou, skôr len zahmlí jej nemeniacu sa podstatu. Mimochodom, vyjadrenie premiéra o nenormálnych voľbách a zo zahraničia platených protestoch tú nemeniacu sa podstatu pekne ilustruje, však Béla?
Ale pomáhať sa má a .týždeň sa tomu nikdy nevyhýbal. Napokon, aj my už rok robíme .pod lampou len vďaka pomoci od vás, našich čitateľov a divákov.
A dnes sa mi zdá, že iba málokedy je adresát podpory tak absolútne jasný, ako teraz. Áno, hovorím o budúcnosti nášho hokeja a blížiacom sa volebnom kongrese. Poviem to rovno – ktokoľvek bude o dva týždne kandidovať na šéfa slovenského hokeja, plnú podporu .týždňa má už dnes ten, na kom sa zhodne generácia hráčov okolo Richarda Lintnera a Mira Šatana.
Nejde pritom len o klesajúci ranking našej reprezentácie a vyprázdňovanie pozícií slovenského hokeja v NHL, čo sú samy osebe dostatočné dôvody na odchod celej Širokého funkcionárskej garnitúry. Ide aj o celkový spôsob uvažovania, správania, profesionality a morálky v našom hokeji.
Nie je predsa možné, aby svetovo uznávané hokejové osobnosti boli naďalej golonkovsky urážané a nemečkovsky vytláčané na okraj upadajúceho slovenského hokeja. Stačí rešpektovať fakty. Miro Šatan je generálny manažér výberu Európy na Svetovom pohári, Rišo Lintner bez problémov zvládol prvý rok šéfovania našej ligy, Mišo Handzuš elegantne a pritom neoblomne zmanažoval súdržný protest všetkých našich top hráčov proti neférovej voľbe terajšieho prezidenta zväzu. Oni traja, a desiatky ďalších profesionálov vrátane Hossu, Višňovského, Cháru či Gáboríka, ponúkajú Slovensku svoje skúsenosti a energiu v situácii, ktorá nie je ľahká. Vrátiť náš hokej medzi elitu nebude trvať rok či tri a nebude to žiadna zárobková činnosť. Dá sa vôbec porovnávať takáto ponuka s Nemečkovou kompetenciou a zostavou a dá sa medzi nimi váhať?
Žijeme zvláštnu dobu. Znovu je tu normalizačný duch, akoby beznádej, takže všetci chcú byť na kope. Preto sa zahmlievajú fakty a charakter prekáža. Výsledok voľby hokejového prezidenta preto môže byť jedným z dôležitých protipohybov.
Miro, Richard, Mišo, držím palce.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.