Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dve tváre našej necitlivosti

.štefan Hríb .názory

Návrh Európskej komisie, aby členské štáty Únie platili 250-tisíc eur za každého neprijatého utečenca, je ukážkou toho, prečo má EÚ problémy. Zhora aj zdola si nechceme rozumieť.

Štefan Hríb

náš časopis je dlhodobo kritikom toho typu európskej integrácie, ktorý neberie ohľad na realitu a záujmy členských štátov EÚ. Boli sme kritickí k silovému pretláčaniu príliš ambicióznych integračných zmlúv z Nice aj Lisabonu a narastajúca nedôvera ľudí k Bruselu ukazuje, aký veľmi ideologický a málo realistický je stále konštrukt európskeho občana. Kritizovali sme aj príliš rýchle a príliš široké zavedenie eura – a príklad Grécka už ukázal, aké veľmi nerozumné bolo aj toto integračné rozhodnutie. Napokon, nemali sme a stále nemáme dôveru ani k európskemu riešeniu finančnej krízy masívnym tlačením peňazí centrálnou bankou a eurovalmi, pretože ich považujeme za dlhodobo neudržateľnú náhradu potrebných reforiem európskeho sociálneho štátu. Tu priznávame, že zatiaľ sa škodlivosť centrálnych riešení neprejavila tak rýchlo, ako sme očakávali – a v skutočnosti budeme radi, ak by sme sa v tom úplne mýlili.

Na druhej strane je .týždeň od začiatku hlasným kritikom egoizmu národných štátov, ktorý nevidí záujem celku a nie je preň ochotný čokoľvek obetovať. Hovorím o všetkých podvyživených národných rozpočtoch na obranu, hovorím o férovejšej poľnohospodárskej politike, blokovanej sebeckým záujmom Francúzska – a hovorím o riešení utečeneckej krízy.

Bolo krátkozraké a pre európsky celok škodlivé, ak napríklad Slovensko odmietlo ukázať solidaritu s preťaženým Nemeckom dobrovoľným prijatím tisícky utečencov. A je úplne detinské, keď sa štáty strednej Európy spoločne „prsia“, ako ukážu Merkelovej, že neustúpia ani o krok. Ustúpiť, samozrejme, nikomu nemusia, ale stratiť európsku váhu isto môžu. Angela Merkel predsa nechce veľa, stačil by aspoň skromný prejav spolupatričnosti k jej snahe a ochote Nemecka udržať Európu citlivú k ľuďom v núdzi. V tom stojíme plne za nemeckou kancelárkou.

Lenže to, s čím aktuálne prišla Európska komisia (a je takmer vylúčené, aby to bolo bez vedomia lídrov Nemecka a Francúzska), je v necitlivosti podobné k višegrádskemu postoju. Ak sú európski lídri v čase nárastu národných extrémizmov schopní navrhnúť bláznivé sumy kvázipokút za jedného neprijatého utečenca, potom iba ukazujú, ako veľmi sú odtrhnutí od reality európskych štátov a ako málo im na živote a náladách ľudí záleží.

Takto sa znovu ukazuje zvláštna vec – necitlivosť členských štátov EÚ k záujmu európskeho celku ide ruka v ruke s necitlivosťou mnohých lídrov onoho celku k záujmom členských štátov.

Európska únia by stále ešte mohla byť užitočným projektom slobody a spolupráce. A napriek niektorým trendom stále ešte aj priestorom pre civilizáciu slobody a zodpovednosti. Ale ak nám bude chýbať vzájomná citlivosť, ako to ukazujeme my z Višegrádu vo veci utečencov a euroodpoveď pokutami, slobodu vytlačí nedôvera a spoluprácu nahradia možno až extrémne riešenia. A za rohom je Rusko.

Euroskeptici aj eurooptimisti, brzdime trochu.


Viac si o téme môžete prečítať v aktuálnom vydaní .týždňa.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite