z vlastnej skúsenosti viem, že nad zmyslom svojho života sa dokáže väčšina z nás zamyslieť zvyčajne až vtedy, keď jeho či niekoho jemu blízkeho postihne choroba či nešťastie. Takí sme už my ľudia.
Robert Fico dnes prežíva ťažké chvíle a treba mu naozaj držať palce. Nielen, aby sa vyliečil, ale aby na nemocničnom lôžku aj trochu porozmýšľal o zmysle svojho života a aj o tom, čo taká výrazná osobnosť, akou nepochybne je, zanechá tejto krajine. Či to budú len korupčné kauzy, vládnutie bez citu a pochopenia pre potreby a túžby iných ľudí, alebo aj širšia predstava o budúcnosti, ktorú svojim vládnutím tejto krajine pripravuje.
Slovensko malo troch výrazných premiérov. Vladimír Mečiar spustil kolotoč kradnutia a korupcie a neštítil sa použiť voči obyvateľom tejto krajiny násilie. Vysoké Tatry ťahal pod tieň kremeľských múrov. Našťastie sa mu to nepodarilo.
Mikuláš Dzurinda priviedol štát k atlantickému oceánu a do náručia demokratických národov Európy. Korupcia však naďalej zožierala ducha tejto krajiny.
A čo vy, pán Fico? Hospodársky ste síce nenechali obžrať Slovensko až na samú dreň, ale oligarchovia mali pri Vás celkom pekný a pohodlný život. Nie, neurobili ste z krajiny druhé Maďarsko, hoci ste na to v parlamente mali hlasov dosť. Pravda však je, že ste si podriadili všetky mocenské orgány a kontrolu nad nimi ste využívali vrchovatou mierou. Dnes ležíte v nemocničnej izbe a nastáva čas v pokoji zhodnotiť, či to všetko malo zmysel, či je to práve to, na čo by raz mali občania tejto krajiny spomínať.
Myslím si, že nie. Mali by ste nám nechať aj nejaký odkaz, ktorý nebude podliehať inflácii. Niečo, na čo by sme mohli byť všetci pyšní. Mali by ste nám tu nechať štát, v ktorom funguje spravodlivosť a kradnúť sa nielenže neoplatí, ale je to hanba.
Tak Vás preto prosím, skúste nad tým porozmýšľať. A viete, kde by ste mohli začať? Zabehnúť, len tak na otočku, do Maďarska a tam jednej žene povedať „Hedviga, prepáčte“.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.