sú medzi nami ľudia, ktorí nešli voliť, hoci vedeli, že ich neúčasť vo voľbách pridá váhu aj takým hrôzam, akou je na politickej scéne Kotleba. Sú to aj ľudia, konkrétni ľudia, ktorí si ma pred pár mesiacmi vyhadzovali z friendlistov, pretože som na fejsbúku napísala, že ak považujú Pochod za život za nejaký zjazd protofašistov, je to iracionálne. Sú to konkrétni ľudia, ktorí boli ochotní Pochod za život poslať na smetisko dejín len preto, že sa na ňom niekde v kúte vyskytli aj náckovia.
A teraz títo istí ľudia svojou neúčasťou vo voľbách celkom vedome pomohli Kotlebovi a jeho bande do parlamentu. Vedome preto, lebo presne vedeli, čo každé zníženie účasti spôsobí. Nešli voliť, lebo... nemali koho. Lebo odmietajú menšie zlo. Lebo všetko, čo nie je presne podľa ich predstáv, je pod ich úroveň. Nešli voliť z pýchy.
„Chápem ich frustráciu, lebo slušnú ľavicu tu ozaj nemáme. Ale dá sa jej absencia považovať za dobrý dôvod, aby človek svojou neúčasťou posilnil Kotlebu?“
Priznajme si, že títo hrdí nevoliči sú súčasťou tzv. bratislavskej kaviarne, nie tzv. oravskej či kysuckej krčmy. Ako im je teraz, keď sa do tej krčmy dobrovoľne posadili? Naozaj sa necítia pošpinení? Nemajú ani trochu výčitky svedomia? Pritom sú to slušní, na ľudské práva citliví ľavičiari, pre ktorých bolo, to uznávam, na slovenskej politickej scéne veľmi ťažké vyberať.
Chápem ich frustráciu, lebo slušnú ľavicu tu ozaj nemáme. Ale dá sa jej absencia považovať za dobrý dôvod, aby človek svojou neúčasťou posilnil Kotlebu? Podľa mňa nie. Kto nešiel voliť preto, lebo všetci štandardní kandidáti boli pod jeho úroveň, poslal nám do parlamentu takých, ktorí sú už pod každú mysliteľnú úroveň človeka.
Frustrácia splodila Kotlebu, v tom je veľká pravda. Ale nielen frustrácia krčmy, aj frustrácia kaviarne. Je mi z toho zle.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.