Možno si pamätáte zo školy, že Ľudovít Štúr bol „slovenský politik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, novinár, pedagóg, historik a filozof“. No už menej známe je, že popri všetkom tom zmienenom stihol byť ešte aj lovec vlkolakov.
Paralelná kariéra Ľudovíta Štúra
Išlo o Štúrov tajný život. Vedelo to o ňom len pár zasvätených. Štúr prevzal štafetu lovca vlkolakov od profesora Juraja Palkoviča. Ten učil na bratislavskom evanjelickom lýceu a vlkolakov sám lovil vo svojom voľnom čase.
Palkovič, rozpoznajúc v mladom Štúrovi kvality budúceho lovca vlkolakov, mu prezradil pravdu, ktorú sa úradná vrchnosť snažila za každú cenu potláčať. Totiž, že feudálne Uhorsko nebolo nič iné, než veľkolepou konšpiráciou vlkolakov.
Stáročnými vzájomnými sobášmi sa medzi väčšinou vysokých uhorských šľachtických rodov rozšíril gén, ktorý spôsoboval, že sa jeho nositelia v noci premieňali na vlkolakov. Následne kántrili dobytok a trápili dobrý pospolitý slovenský ľud.
Občas to prehnali. Ako napríklad Alžbeta Báthory v 16. storočí, chybne považovaná za upírku. Každopádne, robotný slovenský ľud slúžil týmto maďarským vlkolakom ako rezervoár ľudskej potravy. Takže nechceli nad ním stratiť kontrolu.
„Celá generácia, ktorá vošla do učebníc ako „štúrovci“, bola v skutočnosti partia lovcov vlkolakov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.