Svetovým udalostiam sa venujem nielen ako novinár, ktorý komentuje dianie od stola, teda z toho, čo si k téme prečíta, ale aj z terénu, ako reportér. Tento rok ešte intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým, najmä v prípade vojny na ukrajinskom Donbase a migračnej krízy. Mojimi jednoznačnými favoritmi v našej ankete preto boli (opäť, žiaľ) Vladimír Putin, alebo Baššár Asad, no najmä džihádisti zločineckej organizácie Islamský štát. A vôbec by mi neprekážalo, že to nie je kreatívna voľba, teda taká, ktorá prekvapí. No a? Musíme byť iní ako prevažujúca mienka a realita roka? Nemyslím si.
Hlavná a treba uznať, že relevantná výhrada voči Obamovi je táto: svojou nečinnosťou alebo nízkou razanciou tento zrejme dobrý človek otvára cestu zlu. On, demokrat. Im, darebákom. A to je podľa mojich kolegov možno ešte horšie, ako keď zlo páchajú darebáci. Znie to fajn, jasne, no nesedí to celkom. Vysvetlím.
Svet, aj ten liberálny a demokratický, si dlhé roky zvykal, že Amerika je čosi ako svetový policajt. Niekedy ju za to obdivoval, inokedy neznášal. No bolo to v čase bipolárneho sveta, rozdeleného medzi dve supermocnosti Spojené štáty a Sovietsky zväz, určujúce. A v mnohom jednoduchšie ako dnes, keď je svet multipolárny a máme tu nové supermocnosti ako Čína, zatiaľ najmä ekonomické, no časom určite aj vojenské.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.