Na chodbe v našej redakcii sa objavili škatule s klimatizáciou. Preľakla som sa preukrutne, užila som si podchladenia vrchovato vo svojich predošlých zamestnaniach. Mala som dokonca šéfa, v ktorého kancelárii bolo vždy tak maximálne 15 stupňov Celzia. Kolegovia nehovorili, že idú k šéfovi na koberec, ale že idú do mrazničky. Pritom ani oni neboli žiadni teplomilovia, večne som sa s nimi v našom open space hádala o to, či je v miestnosti dostatočne zima alebo teplo. Boli v presile, takže väčšinu roka, bez ohľadu na počasie vonku, som trávila v kancelárii v slušivých hrubých ponožkách a svetroch, s dekou okolo krížov. Ak som teda práve nebola doma chorá v horúčkach, s tečúcimi sopľami či s hexenšusom.
Myslela som si donedávna, že je to len môj problém s vlastnou termoreguláciou a večne studenými rukami a nohami, ale moje internety mi teraz priviali do pozornosti letný článok Radhiky Sanghani v Telegraphe so sugestívnym názvom Air conditioning in your office is sexist.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.