Keď som minulý týždeň začal pripravovať pre tento časopis seriál väčších článkov o ruskej propagande, ktorá ohrozuje aj nás, naozaj som netušil, že mi Rusko tak fajn „nahrá“ zoznamom neželaných Európanov v Moskve a lživým dokumentom štátnej televízie Rossija 1 o okupácii (v ich ponímaní oslobodení) Československa v auguste 1968. Aj dovtedy sa pritom takmer denne rojili správy o provokatívnych preletoch ruských vojenských lietadiel v blízkosti západných krajín alebo nad ich loďami či ponorkami. Mnohí z nás sa pohoršili nad správou, že Rusko chce zakázať na svojom území pôsobenie spoločností ako je Google, Facebook a Twitter údajne za to, že informovali o nepovolených verejných zhromaždeniach. Potom ale ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin, zaradený kvôli anexii Krymu na sankčný zoznam EÚ, ktorý sa smutne preslávil svojimi výrokmi ešte ako veľvyslanec Ruska pri NATO posmešne vyhlásil, že tanky víza do Európy nepotrebujú. To je už čo? Otvorená hrozba. Aj nám.
Páni Čarnogurský, Chmelár, Chelemendik či Škvrnda akosi zmĺkli. Neviem, zachytili ste v tejto dobe niekto ich vyjadrenia na tému škandalózneho ruského dokumentu o našej okupácii? Nie? Niet sa čo čudovať.
Podstata je hlbšia. Nechceme ju, dokonca ten fakt naďalej tvrdohlavo ignorujeme, no sme vo vojne. Rusi ju sami pomenovali – hybridná vojna. Je vedená nielen armádou, ale aj slovami. Často iba slovami, zatiaľ. Teda propagandou. Alebo kybernetickým útokom na štátne inštitúcie, ako to zažilo v roku 2007 Estónsko. Mimochodom, na Kryme vlani spočiatku neboli ruskí vojaci. Kdeže! To boli iba neznámi zelení mužíkovia bez označenia. S chuťou som ich v okolí Simferopolu fotografoval. Keď ich ale potom Putin vyznamenal, transformovali sa títo molodci ako mutanti na vojakov.
U nás túto tému doteraz dlhodobo otváral iba Denník N. Na jej začiatku je fascinujúci príbeh jedného človeka, stredoškolského učiteľa a občianskeho aktivistu Juraja Smatanu. Ďura poznám dlhé roky. Vysoko oceňujem, že si dal tú námahu a pomenoval desiatky webov, ktoré u nás - vedome alebo nevedome – šíria kremeľskú propagandu. Na jeho priekopnícku prácu nadviazali iní a dnes je tu, našťastie, viacero stránok na internete a na sociálnych sieťach, ktoré tieto bludy pomenúvajú a odhaľujú.
Ide o jednu z najdôležitejších tém súčasnosti. Rusko vedie hybridnú vojnu proti Západu, proti svojim susedom, ale aj proti svojim vlastným občanom ako masívnu, štátom koordinovanú, štedro financovanú a sofistikovanú záležitosť. A propaganda tvorí jej os. Putinov hlavný ideológ Vladislav Surkov veci a zámery presne pomenoval. Už nejde o to, ako tvrdil Goebbels, že sto krát opakovaná lož sa stáva pravdou. To je prekonaný prístup. Dnes Kremeľ a výrobňa jeho trollov pri Petrohrade, ktorí sú platení za to, aby sa zapájali do internetových diskusií v rôznych krajinách, zahlcujú svet takým množstvom dezinformácií a lží, ktoré vydávajú iba za „alternatívne názory“, že menej odolní jedinci rezignujú na kritický úsudok. Jednoducho uveria konšpiračným teóriám a bludom. Nielen o vojnách či o politike. Aj o zdravotníctve či o školstve. Tak ako to u nás prevádza časopis Zem a vek alebo Slobodný vysielač.
Takže, Fico je Fico, plyn je plyn, ropa je ropa a Putin je Putin. To sa nezmení. Čo sa zmeniť môže je hladina našej odolnosti voči dezinformáciám. Pretože ide o čosi ako AIDS, propaganda napáda náš imunitný systém. Ešte stále neveríte? Urobme teda na záver jeden pokus. Uvediem na ukážku niekoľko zdanlivo nesúvisiacich mien. Skúste si ich „vygoogliť“. Edward Lucas, Timothy Snyder, Peter Pomerancev, Boris Nemcov, Anna Politkovská. Viete, čo majú spoločné?
Viac o téme ruskej propagandy píšem v najbližšom vydaní .týždňa, ktoré vyjde v pondelok 8. júna.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.