Nie je to, samozrejme, prvýkrát, čo sa na súde o autorstvo skladby dohadujú dve znepriatelené strany hudobníkov. Tou najznámejšou kauzou bola doteraz prehra Georgea Harrisona, ktorého súd usvedčil z plagiátorstva za to, že svoj hit My Sweet Lord ukradol zo starého rokenrolového šlágru He's So Fine. Beatle bol z toho až do konca života frustrovaný.
Keď som ešte robil v SME, riešila sa kauza okolo Still Got The Blues (For You), najväčšieho hitu írskeho gitaristu Garyho Moora, z ktorej nakoniec vysvitlo, že autor si ju vypožičal od inštrumentálky jednej neznámej progresívnej skupiny z Nemecka. Keďže súd neskúma, či to Moore mohol urobiť vedome, alebo nevedome, najpravdepodobnejšie je, že ju mohol náhodou počuť raz v rádiu, uhniezdila sa mu v uchu a mohol ju považovať za svoju, čo sa stáva, no Gary nakoniec musel nemeckej strane vyplatiť nemalé peniaze.
A spomínate si na prípad okolo hitu The Rolling Stones – Anybody Seen My Baby? Spokojný Keith Richards si doma púšťal nový singel Stones, keď jeho dcéra Angela s kamarátkou začali do nej spievať slová z hitu Constant Craving od kanadskej pesničkárky k.d. lang. Keith rýchlo zistil, že obe melódie sú si až veľmi príbuzné. Stones to, našťastie, vyriešili tak, že medzi autorov svojho hitu pripísali k.d. lang. Sympatická Kanaďanka tak zarobila slušné tantiémy bez toho, aby čo len pohla prstom! Takto sa robí biznis, povedal by klasik.
Prípad okolo Blurred Lines je však v niečom trochu iný. Nebavíme sa tu o melódii, prekopírovať, vymeniť zopár nôt, a potom ju vydávať za svoju, tu sa ide trochu hlbšie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.