Z hľadiska novinárskej aktuálnosti bolo minuloročné vydanie štyroch Salingerových poviedok nezaujímavé. Autor nemal okrúhle výročie narodenia ani smrti, poviedky (podľa autorovho priania) rozdelené do dvoch útlych kníh vyšli prvýkrát na začiatku 60-tych rokov minulého storočia, ich slovenské preklady (prekladateľom bol Jozef Kot) prvýkrát v roku 1999 resp. 2001. Takže vlastne “nič nové”. A preto sme im na kultúrnych stránkach slovenských médií nevenovali pozornosť.
Nové je však naše čítanie Salingera.
Poviedkové dvojice Franny a Zooey a Do výšok zdvíhajte krov, tesári a Seymour: úvod viacerí z mojej generácie čítali koncom osemdesiatych rokov v kongeniálnom českom preklade Luby a Rudolfa Pellarovcov a bol to pre mnohých z nás úvod do Salingera. Omračujúco silný úvod. S tými “divnými” rozprávaniami, ktoré pôsobia ako keby boli vytrhnuté z nejakého väčšieho románu sme si nevedeli radi, no neprekážalo nám to: tá hĺbka a sila, tá literárna krása bola zjavná a pôsobila, aj keď sme nič nevedeli o rodine Glassovcov, o Salingerových vlastných zápasoch ani o jeho uvzatom mlčaní (po vydaní knihy Do výšok zdvíhajte krov, tesári a Seymour: úvod v roku 1963 až
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.