Slovenská a česká výzva svetovým lídrom

Vážený pán David Cameron

premiér Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska

Vážený pán Barack H. Obama

prezident Spojených štátov amerických

Vážená pani Angela Merkel

kancelárka Spolkovej republiky Nemecko

Vážený pán François Hollande

prezident Francúzskej republiky

Vážený pán Donald Tusk

stály predseda Európskej Rady

Vážený pán Jean – Claude Juncker

predseda Európskej komisie

Bratislava - Praha

15. března 2015, v den výročí okupace Česka Hitlerovou armádou

V Európe je vojna: Neopakujte zradu v Mníchove 1938

Vážená dáma, vážení páni,

Vážená dámo, vážení pánové,

Je tomu rok, odkedy občania Ukrajiny povstali a zvrhli skorumpovaný režim. Viac ako sto občanov Ukrajiny zahynulo pod zástavami Ukrajiny a Európskej únie, aby pre svoju vlasť otvorili cestu k dôstojnosti a slobode.

Je tomu též rok, kdy ruská armáda bez insignií a v přestrojení za “zelené mužíčky“ vojensky obsadila Krym a porušila tak princip nedotknutelnosti hranic, na němž byl postaven mír v Evropě po druhé světové válce. Vzápětí se s Ruskem propojení agenti pokusili vyvolat nepokoje na východě a jihu Ukrajiny a rozbít ji. Na Donbasu rozpoutalo Rusko krvavou válku, která s pomocí masivních dodávek ruských tanků, raketometů, dalších zbraní a desítek tisíc vojáků a občanů Ruska trvá dodnes. Krvavé stopy ruských agentů, vojáků a zbraní jsou dnes na Ukrajině zjevné stejně jako jedovatá stopa polonia v ulicích Londýna.

Znepokojuje nás, že hoci v agresívnej vojne Ruska proti Ukrajine už zahynulo podľa rôznych zdrojov od 6 do 50 tisíc občanov Ukrajiny a Ruska, demokraticky zvolení lídri Západu fakticky pokračujú v politike appeasementu. Agresiu cudzieho štátu na území iného suverénneho štátu označujú ako “konflikt” alebo “situáciu” a zjavné ustupovanie agresorovi označujú za „diplomatické riešenia“.

V roce 1938 v Mnichově Velká Británie a Francie - spojenci Československa – za tichého přihlížení ostatních demokracií zradili Československo a pod záminkou ochrany německé menšiny umožnili Adolfu Hitlerovi zabrat rozsáhlou část území naší země a nakonec ji rozbít a obsadit. Tehdejší britský premiér Chamberlain tento akt zrady v Londýně pochválil máváním kusem papíru a řečmi o „míru naší doby“. Dějiny zanedlouho v plné nahotě ukázaly naivitu tohoto postoje. To už však byly průmyslový potenciál a lidské zdroje donedávna demokratického Československa plně v službách Hitlerovy válečné mašinérie.

Znepokojuje nás, že skoro 80 rokov po Mníchove sa situácia opakuje. V roku 1994 sa Ukrajina vzdala svojho arzenálu jadrových zbraní a podpisom Budapeštianskeho memoranda sa Spojené štáty americké a Veľká Británia stali garantmi územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny. Nedostatočná podpora USA a UK vojensky napadnutej Ukrajiny smutne pripomína zlyhanie západných demokracií v obrane Európy pred Hitlerom a vrhá tieň pochybnosti na vierohodnosť iných medzinárodných záruk a dohôd, vrátane bezpečnostných záruk, ktoré teoreticky poskytuje krajinám Európy členstvo v NATO.

Chápeme snahu evropských lídrů o mírové řešení pomocí rozhovorů v duchu tradic a hodnot evropského humanismu a poválečného vývoje v Evropě. Znepokojuje nás však, že toto úsilí je zneužíváno k pokračování a prodlužování agrese. Už dávno nastal čas na poskytnutí účinné a rozsáhlé vojenské a ekonomické pomoci napadené Ukrajině; napadené proto, že její obyvatelé se rozhodli usilovat o svobodu, lidskou důstojnost a členství v Evropské unii.

Občania Ukrajiny sú obdarení neodcudziteľnými právami, medzi ktoré patrí právo na život, slobodu a usilovanie o šťastie a demokraticky zvolenú politickú budúcnosť. Nikto nemá právo im v tomto usilovaní brániť. Ruská vojna proti Ukrajine je pokusom zastaviť šírenie slobody a ľudských práv prostredníctvom tankov, diel a raketometov.

Připomeňme si na obou stranách Atlantiku varovná slova velkého britského lídra Winstona Churchilla o chování demokratických mocností roku 1938: "Británie a Francie si mohli vybrat mezi vojnou a ostudou. Vybrali si ostudu. Budou mít válku.“

Vojnu v Európe už máme. Dodávkami obväzov a diek prepadnutému ľudu Ukrajiny a nepretržitými ústupkami bezohľadnému a cynickému agresorovi ju nezastavíme.

Jestli nechá demokratický svět Ukrajinu vykrvácet a umožní agresorovi dále expandovat, je ve Vašich rukách – ale soudit Vás budou dějiny.

Vladimír Bartovic, politológ

Jiří Bárta, manažér

Marie Benetkova, poetka, signatárka Charty 77

Ivan Binar, spisovateľ

Fedor Blaščák, filozof

Radim Boháček, ekonóm

John Bok, občiansky aktivista, signatár Charty 77

Radovan Bránik, krízový manažér

Irena Brežná, spisovateľka a publicistka

Jan Bubeník, podnikateľ a bývalý študentský líder

Ľubomír Burgr, herec a hudobník

Pavol Demeš, občiansky aktivista a zahraničnopolitický analytik

Bohumil Doležal, politológ, signatár Charty 77

Vít Dostál, politológ

Přemysl Fialka, fotograf a kameraman, signatár Charty 77

Jefim Fištejn, publicista a signatár Charty 77

Karel Freund, skladník, signatár Charty 77

Jaroslav Erik Frič, básik a nakladateľ

Pavol Frič, sociológ

Egon Gál, filozof

Fedor Gál, publicista

Libor Grubhoffer, parazitológ

Olga Gyárfášová, sociologička

Jozef Hašto, psychiater

Michal Havran, teológ a spisovateľ

Anton Heretik, psychológ

Gyula Hodossy, básnik

Radko Hokovský, politológ

Mario Homolka, dokumentarista

Michal Horáček, textár a kultúrny antropológ

Monika Horsáková - publicistka a dokumentaristka

Vavřinec Hradílek, slalomár, majster sveta a olympijský medailista

Jana Hradílková, žena činu a spisovateľka

Štefan Hríb, novinár

Jan Hřebejk, režisér

Péter Hunčík, psychiater

Ján Husár, filmár a fotograf

Michal Hvorecký, spisovateľ

Rudolf Chmel, literárny vedec a bývalý veľvyslanec

Ivan Chvatík, filozof

Jakub Janda, politický analytik

Tomáš Janovic, spisovateľ

Roman Joch, politológ

Peter Juščák, spisovateľ

Ivan Kamenec, historik

Robert Kirchhoff, filmový režisér

Michael Kocáb, hudobník

Miroslav Kocúr, teológ

Tibor Kočík, básnik a etopéd

Petr Kolář, bývalý veľvyslanec

Eugen Korda, novinár

Jiří Kostúr, básnik a signatár Charty 77

Robert Krumphanzl, nakladateľ

Vladimír Kučera, publicista

Miroslav Kusý, politológ

Juraj Kušnierik, novinár

Jan Květ, biológ - ekológ

Silvester Lavrík, spisovateľ

Jana Ledvinová, školiteľka a poradkyňa

Monika Le Fay, spisovateľka a režisérka

Janet Livingstone, prekladateľka a aktivistka

Jozef Lupták, hudobník

Martin Mahdal, scenárista a režisér

Tomáš Machula, filozof a teológ

Štefan Markuš, vedec a bývalý veľvyslanec

Daniel Matej, hudobný skladateľ

Michal Matzenauer, básnik a maliar

Françoise Mayer, historička

Jiří Menzel, režisér

Grigorij Mesežnikov, politológ

Juraj Mesík, environmentalista

Martin Mojžiš, fyzik a publicista

Pavel Nováček, environmentalista

Štefan Olejník, fyzik

Daniela Olejníková, knižná ilustrátorka

Dušan Ondrušek, psychológ

László Öllös, politológ

Luboš Palata, novinár

Martin Palouš, vysokoškolský učiteľ a signatár Charty 77

Petr Pánek, občiansky aktivista

Viktor Parkán, úradník a signatár Charty 77

Daniel Pastirčák, básnik a kazateľ

Kálmán Petőcz, politológ a bývalý veľvyslanec

Zdeněk Pinc, filozof a signatár Charty 77

Petr Pithart, bývalý predseda vlády Českej republiky a signatár Charty 77

Lucia Piussi, speváčka a spisovateľka

Jana Plichtová, sociálna psychologička

Ondrej Prostredník, teológ

Šarlota Pufflerová, ľudskoprávna aktivistka

Martin C. Putna, literárny historik

Toňa Revajová, spisovateľka

Jaro Rihák, režisér

Robert Roth, herec

Věra Roubalová Kostlánová, psychoterapeutka a signatárka Charty 77

Jan Ruml, disident a bývalý minister vnútra

Tomáš Schilla, hudobník

Rudolf Sikora, výtvarník

Anton Srholec, kňaz a politický väzeň

Zuzana Stanislavová, literárna vedkyňa

Jakub Steiner, ekonóm

Juraj Stern, ekonóm

Zuzana Sternová, vysokoškolská učiteľka

Boris Strečanský, rozvojový špecialista

Ljuba Svobodová, programová koordinátorka

Zuzana Szatmáry, Žena Európy 1993

László Szigeti, spisovateľ

Soňa Szomolányi, politologička

Jiří Šesták, senátor

Marta Šimečková, publicistka

Petr Šimíček, redaktor vzdelávacieho portálu

Pavel Šremer, ochranár, signatár Charty 77

Pavel Štefan, grafik

Kvido Štěpánek, podnikateľ a filantrop

Ján Štrasser, básnik a textár

Ivan Štrpka, spisovateľ

Petruška Šustrová, publicistka a prekladateľka

Herta Tkadlečková, historička

Dušan Trančík, režisér

Ľubica Trubíniová, občianska aktivistka

Jan Urban, novinár a signatár Charty 77

Martin Vadas, režisér a dokumentarista

Ľudmila Verbitska, občianska aktivistka

Jan Vít, publicista a signatár Charty 77

Jozef Vozár, právnik

Peter Zajac, literárny vedec

Jiří Zaťovič, spisovateľ

Katarína Zavacká, historička práva

Viktor Žárský, biológ