V izbe, kde ma usadil, boli na stenách poličky zaplnené stovkami kníh. Po pravde neviem, či tam mal len autorov, ktorých kedysi povolil, alebo tam boli aj nejaké zakázané mená. Šokovaný z toho, že mi vôbec otvoril dvere a bol ochotný hovoriť o svojej úlohe, ktorú zohral v roku 1968 a následnej,desaťročia trvajúcej brutálnej komunistickej normalizácii, som si to vôbec nevšimol. Mal oblečenú flanelovú košeľu, ktorú vkusne dopĺňali filcové papuče a cez plecia mal prehodený ručne pletený sveter. Vraj mu už v jeho veku býva zima. Dal mi tridsať minút, dovolil zapnúť kameru a pýtať sa ho. Samozrejme - necítil žiadnu vinu. Socializmus bránil dušou i telom a pri odchode povedal, že príde čas, keď ešte budeme všetci za výdobytkami socializmu smútiť a volať po jeho návrate.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.