V súlade s tým, čo hovorili prieskumy verejnej mienky, publikované krátko pred referendom, účasť na ňom nedosiahla päťdesiat percent a ľudové hlasovanie tak bolo neplatné. Potvrdilo sa aj to, že takmer všetci zúčastnení hlasovali tri razy áno. Na každú z otázok odpovedalo kladne viac ako deväťdesiat percent hlasujúcich. Na prvú otázku, teda či má byť manželstvo definované ako zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou, odpovedalo kladne 95 percent hlasujúcich.
.najviac na severe
Celková účasť však bola výrazne nižšia, ako sa predpokladalo. V prieskume agentúry Focus odpovedala približne tretina respondentov, že sa na referende zúčastnia. Nakoniec sa ho zúčastnilo o trochu viac ako pätina oprávnených voličov. Celkovo išlo o necelých 950-tisíc hlasov.
V histórii slovenských referend sa tak hlasovanie o témach rodiny zaradilo na piate miesto. Za platné referendum o vstupe do Európskej únie, referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov (účasť 44 percent), ktoré sa však konalo v deň parlamentných volieb, referendum z roku 2004 o skrátení volebného obdobia vlády Mikuláša Dzurindu (36 percent), ktoré tiež prezident Rudolf Schuster spojil s prezidentskými voľbami a plebiscitom z roku 2010, ktoré iniciovala strana SaS. To sa týkalo napríklad zrušenia koncesionárskych poplatkov, priestupkovej imunity poslancov a umožnenia internetových volieb. Na tomto referende sa zúčastnilo 998-tisíc voličov.
Najväčšia účasť na rodinnom referende bola v tradične religióznych regiónoch na severe a na východe Slovenska. V Prešovskom kraji prišlo k referendovým urnám viac ako tridsať percent voličov a tesne pod touto hranicou bola účasť v Žilinskom kraji. V piatich krajoch sa na referende zúčastnilo menej ako dvadsať percent voličov, pričom najnižšia účasť bola v Banskobystrickom kraji.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.