Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Putinovi euroskeptici, Putinovi libertariáni

.marína Gálisová .názory

Konsenzus vzťahov, ktorý na medzinárodnej scéne zavládol po páde Berlínskeho múru, v roku 2014 prakticky prestal existovať. Pravda, on sa rozpadával už predtým. Len teraz padli masky i zábrany a už sa niet na čo vyhovárať. A tak sme mali možnosť vidieť niekoľko bizarných politických obratov.

Marína Gálisová

Jednoznačne sa vyčíril, osvetlil vzťah Západu a Ruska. Konečne vidieť, čo je čo a kto je kto. To, že Putinovo Rusko je nebezpečný štát, ktorý sa navonok správa civilizovane len vtedy, keď mu je to výhodné, a smerom dovnútra sa s nijakou hrou na slušnosť nezdržiava, sa dalo vypozorovať už dávno. Západ si zakrýval oči, lebo kým Putin tvrdú ruku uplatňoval len doma, málokoho to pálilo. Lenže v roku 2014 sa jeho pravá podstata ukázala tak brutálne, že všetci, ktorí považovali Putina za slušného a civilizovaného partnera, už majú dnes len dve možnosti: prvá, spytovať si svedomie, pre aké vlastné záujmy, biznisové, mocenské alebo pštrosie, ho podcenili. A druhá, vyhlasovať, že s Putinom je všetko v najlepšom poriadku, v neporiadku je len Západ, a Putin nemá inú možnosť, len sa správať tak, ako sa správa, pretože ho Západ „provokuje“. (To prvé príliš zaváňa pokáním, pokánie sa chce robiť málokomu, a azda aj preto má Putin toľko obhajcov, že by ich všetkých nezaplatil, ani keby chcel. Ľudská pýcha je pri korumpovaní často spoľahlivejšia než tvrdá mena.)

Zaujímavé však je, ako konečný pád masky z tváre Putinovho Ruska strhol so sebou celú lavínu padajúcich masiek – na Západe. Maska spadla napríklad z tvárí niektorých euroskeptikov. Ukázalo sa, že ich neženie racionálna výhrada voči nekonečnej unifikácii, zjednocovaniu „na večné časy a nikdy inak“, voči príliš vzletnej a s realitou nekorešpondujúcej podobe európskeho sna. Ženie ich obyčajná túžba po moci a konšpiračný duch odporu „proti všetkým“. Tento duch odporu natoľko nedôveruje Bruselu, že radšej dôveruje Moskve. Veľmi poučné – a veľmi paradoxné: bruselský superetatizmus týchto euroskeptikov odpudzuje, zato moskovský etatizmus ich fascinuje. V takejto názorovej slučke končí britský líder strany UKIP Nigel Farrage, ktorého námietky voči súčasnej nafúknutej a preregulovanej EÚ mávali veľmi často racionálne jadro. Dnes je z neho Putinov ideologický kamarát, ktorý vyzýva Západ, aby sa vykašľal na Ukrajinu a radšej sa s Putinom spojil v boji proti islamistom. A pozor, politicky Farrage nekončí, politicky sa len rozbieha – po úspechu UKIP-u vo voľbách do europarlamentu začína Farrage valcovať volebné obvody Británie, dlhoročný revír tradičných strán.

Druhá maska, ktorá padla zároveň s tou kremeľskou, skĺzla z určitej časti americkej libertariánskej pravice. Niektorí politici, ktorých antietatizmus je priam legendárny, spravili obrat čelom vzad. Natoľko nedôverujú vláde vo Washingtone (čo sa dá pochopiť), že dôverujú vláde v Moskve (a to sa pochopiť nedá, dá sa to len označiť za nebezpečnú naivitu). Obhajujú Putina, ba tvrdia, že politika Washingtonu je pre svet nebezpečnejšia ako súčasná politika Moskvy. Aj ich ženie duch konšpirácií, aj oni v rámci boja „proti systému“ napokon skĺzli do iracionality. Takto bizarne sa v poslednom čase vyjadruje Ron Paul (bývalý prezidentský kandidát) a čiastočne aj jeho syn Rand Paul – obaja sú pritom ikony amerického libertarianizmu. Mimochodom, politicky ani oni zrejme nekončia. Na americkej scéne môžu so svojím postojom, paradoxne, zožať úspech. Americkí voliči majú totiž po období intenzívneho, kontroverzného a málo efektívneho vojenského angažovania sa USA vo svete jednoducho izolacionistickú náladu. Navyše, generácia politikov, ktorí prešli krstom studenej vojny, odchádza a USA má veľa vlastných vnútorných problémov, ekonomických i politických, takže celková atmosféra izolacionizmu praje. Dokedy to tak bude, to je iná otázka.

Euroskepsa aj libertarianizmus ako legitímne a racionálne politické smery utrpeli silný úder. Bude zaujímavé sledovať, ako a či vôbec sa z tejto situácie spamätajú.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite