Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

V štúdiu s Antonom Newcombom

.peter Bálik .názory

Mladý Slovák nahral pesničku so slávnou americkou skupinou Brian Jonestown Massacre.

Peter Bálik

„Ako fanúšika Brian Jonestown Massacre by ťa mohlo zaujímať, že som s nimi teraz spolupracoval na slovenskej pesničke, tu je link na vypočutie..." Túto správu s odkazom na pesničku Prší, prší mi poslal dovtedy neznámy slovenský hudobník. Neveril som vlastným očiam. Čože? Zdalo sa mi to nemožné, aby nejaký chlapec zo Slovenska nahrával s Antonom Newcombom, lídrom Brian Jonestown Massacre (BJM)? Až dovtedy, kým som si neklikol na Prší, prší a neozvala sa hudba, ktorá nesie jasný rukopis BJM.

Jej spoluautorom je 22-ročný hudobník z Kvetoslavova Vlado Nosáľ, ktorý je zároveň lídrom alternatívnej skupiny Queer Jane. Jeho skupina vychádza zo šesťdesiatych rokov, Vlado je fanúšikom Boba Dylana, The Beatles, Velvet Underground či The Beach Boys, počúva punkrock, ale má rád aj aktuálnejšiu hudbu – Wilco, Elliotta Smitha alebo Oasis. V súčasnosti študuje na VŠMU, odbor zvuková skladba. „Keď zavrieš oči v kine, všetko, čo počuješ, je dielom zvukového dizajnéra. Robím so zvukmi, vyrábam ruchy, pracujem na postprodukcii. Veľa ľudí, ktorí chodia na tento odbor, sú hudobníci," vysvetľuje spevák.

Najprv hrával na gitare v skupine The Fresh Carnations, neskôr, keď začal skladať vlastné pesničky, založil kapelu Queer Jane. Už podľa názvu je zrejmé, že ide o parafrázu na slávnu Dylanovú pesničku Queen Jane Aproximately, aj keď kapela na koncertoch zahmlieva a tvrdí, že ide o názov neznámej pirátskej lode. Skupina vydala pred rokom prvé EP Loveshy (RedGuerilla), v súčasnosti nahráva vo svojej skúšobni debutový album, ktorý by chceli vydať na budúci rok. Vydavateľa zatiaľ nemajú. Queer Jane spievajú po anglicky, čo vlastne nie je ani prekážkou, vďaka Vladovej dobrej angličtine a talentu zložiť na gitare jednoduchú, ale výraznú melódiu. Tento chlapec je veľký talent - pozrite si link na soundcloud - https://soundcloud.com/queerjane

Ale poďme k zázračnej spolupráci s Brian Jonestown Massacre. S Antonom Newcombom sa Vlado prvýkrát stretol v júni 2014 na pražskom koncerte americkej skupiny. Slovák s ním robil rozhovor pre portál o hudbe. Obaja sa vtedy veľmi dobre porozprávali, americký muzikant ho dokonca pozval do Berlína, kde v posledných rokoch žije a tvorí.

„Anton je známy aj tým, že robí pesničky aj v iných jazykoch ako je angličtina. Tvrdí, že prečo by sme mali spievať len po anglicky, keď existuje toľko inýchg jazykov. V novembri sme sa s priateľkou rozhodli ísť do Berlína na koncert Jeffa Tweedyho zo skupiny Wilco, tak som mu napísal, či stále chce nahrať slovenskú pesničku. Súhlasil s tým, že keď prídem do Berlína, tak sa mu mám ozvať," vysvetľuje Vlado. Pesnička Prší, prší nakoniec vznikla v Antonovom berlínskom štúdiu „čistou improvizáciou". „Anton mi len povedal, že text môže vychádzať aj z nejakej detskej piesne. Odpichol som sa od Prší, prší a priamo v štúdiu som dopísal zvyšok. Základný track mal Antom už hotový, potom som bol len svedkom toho, ako dohráva synťák a ďalšie nástroje."

Hneď po skončení nahrávania Antom zavesil pesničku Prší, prší na You Tube aj s fotkou Vladovej tváre, ktorú spravil v štúdiu. Či sa táto pieseň neskôr objaví aj na albume BJM, nie je známe, ale zatiaľ ide o demo, ktorému sa bude Newcombe neskôr venovať. Podľa Vlada to robí s každou piesňou.

Tomuto mladému hudobníkovi sa podarilo úžasná vec, ktorú pokojne môžeme zaradiť do mozaiky malých úspechov našich hudobníkov v zahraničí.

Tí, ktorí poznajú príbeh Antona Newcombeho a jeho Brian Jonestown Massacre, vedia, že ide o excentrického chlapíka, ktorý má obrovský hudobný talent, no jeho kariéra v podstate stroskotala na nadmernom užívaní drog a psychických problémoch, čo mapuje napríklad aj kultový dokumentárny film DIG!, kde ho vykresili ako šialenca, ku ktorému sa nemožno ani len priblížiť. Podľa Vlada Nosáľa sa k nemu a jeho priateľke správal úplne normálne, dokonca ich nechal prespať v jeho byte nad štúdiom. „Za jeho portrét môže práve ten film, no myslím si, že je to prehnaný obraz. Anton je, samozrejme, trochu divný, no k nám bol milý a priateľský. Keď odchádzal zo štúdia niekam preč, len nám povedal, že bude rád, ak mu neukradneme jeho obľúbené staré gitary," dodáva so smiechom hudobník.  

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite