Duo Lamb som zaregistroval niekedy v druhej polovici 90-tych rokov. Niekde som začul (asi v Rádiu Ragtime), že majú pieseň s názvom Górecki a zaujalo ma to. Potom som tú pieseň - zrejme znovu v Rádiu Ragtime - počul: "If I should die this very moment, I wouldn't fear..." Pieseň ma očarila - nádherným textom, pokojnou, no pritom citmi nabitou atmosférou, prirodzenou krásou hlasu a neafektovaným spevom speváčky, páčili sa mi perkusie, všetky tie elektronické zvuky, ťažko zapamätateľná, no pritom krásna melódia a aj to ako sa pieseň asi tak v polovici preklopí do takmer rockerského rytmu, pričom stále znejú tie Góreckého dlhé sláčiky a ako nakoniec stíchne v takmer zenovom pokoji (aj zvuk sitár sa ku koncu objaví - aspoň ja ho tam počujem).
Odvtedy Lamb počúvam, odvtedy som fanúšikom. Prvé tri albumy - Lamb, Fear of Fours a What Sound sa pre mňa stali jednou z variánt hudobnej dokonalosti. Nejde totiž len o ďalšiu verziu kombinácie elektronický producent + éterická speváčka. Ide o "rovnoprávnu" dvojicu mimoriadne talentovaných tvorcov. Lou Rhodes nie je len pekný hlas, Andy Barlow nie je len otáčač kombíkmi. Obidvom je vlastná veľká muzikantstká invencia a - neviem ako to povedať ináč - inteligencia (rozmýšľajú o tom, čo robia a z ich hudby to cítiť - nemám na mysli len texty, ale aj sofistikované, no pritom výborne fungujúce kompozície a aranžmány).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.