Bolo to v čomsi symbolické. Rašiho tím mal vo volebnú noc sídlo v bizniscentre. A stretla sa tu na Moldavskej ulici celá smerácka elita Smeru pochádzajúca z Košíc. Až tu človek mohol vidieť, ako výrazne košická partia obsadila aj dôležité posty v Bratislave. Bol tu minister Žiga, nový minister zdravotníctva Čislák, štátny tajomník ministerstva vnútra, riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, bolo vidieť aj človeka veľmi pripomínajúceho jedného z podpredsedov NKÚ, boli tu vedúci služobných úradov ministerstiev... Celá Paškova odnož Smeru, aj s Pavlom Paškom na čele, ktorý prišiel veľmi rýchlo po uzavretí volebných miestností. Vraj to Richardovi Rašimu nepadlo až tak dobre, že Paška ihneď zatienil aj hostiteľa, ale tváril sa slušne a k Paškovi bol celý večer láskavý a pozorný. Ako lekár, ktorý vie, že pacient toho už pred sebou veľa nemá.
Pavol Paška sa urputne snažil pôsobiť ako človek, ktorý nestojí pred žiadnym mimoriadnym rozhodnutím. So svojimi žartoval, bavil sa, ochotne sa dával fotiť, akurát rozhovory s novinármi odmietal.
Úplne od veci tu celý večer pôsobil minister vnútra Robert Kaliňák. Bolo vidno, že nie je súčasťou tejto partie, hoci občas ho Raši familiarne chytil okolo pliec, že aj ty si náš. Robert Kaliňák však zjavne do tejto partičky nepatrí, ani ho príliš nebaví, tejto košickej mentalite asi ani celkom nerozumie – ale bolo zjavné, že do Košíc v sobotu večer zjavne neprišiel kvôli komunálnym voľbám.
Richard Raši sa bránil prijímať gratulácie či oznamovať víťazstvo ešte aj v čase, keď Rudolf Bauer priznal prehru. Každý mu chcel už gratulovať, no on to odmietal. Od polnoci už bolo jasné, že v Rašiho štábe ide o čosi iné ako o komunálnu politiku. Žiga, Paška, Kaliňák stáli telefonovali a tvárili sa pritom vyplašene a tragicky vážne. Aké hry sa tu ešte okolo polnoci hrali, vedia iba špičky Smeru.
Pavol Paška zjavne chcel svoj odchod ohlásiť v euforickej nálade, aby mohol svoje odstúpenie podať ako víťazstvo – Košičania ho neodmietli, nie Raši, ale on je víťaz. No Paška s vystresovanou manželkou po boku napokon povedal to, čo povedať chcel. A v tej chvíli ho slovenčina zradila. Nezabudnuteľná veta, ktorá z Paškovho prejavu zaznela, je táto: Ja už mám dosť.
Naozaj, zaopatrený je už dobre.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.