Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Novembrový soundtrack

.peter Bálik .názory

Je to už dvadsaťpäť rokov, ale tie piesne nám stále znejú v hlave. Ak sa povie November, tak sa mnohým pamätníkom vybaví niekoľko melódií, úzko spojených s týmito výnimočnými dňami, keď ľudia poslali komunistický režim do minulosti. Sľúbili sme si lásku, Děkuji, Do batôžka, Pravda víťazí, Modlitba pro Martu... Tieto piesne definovali Nežnú revolúciu na Námestí SNP v novembri 1989.

Peter Bálik

Ladislav „Agnes“ Snopko bol dramaturgom mítingov na bratislavskom námestí. K tomuto džobu sa dostal úplne prirodzene, počas minulého režimu organizoval kultúrne akcie (festival v Pezinku, Čertovo kolo, Dotyky a spojenia) ktorými brnkal na nos komunistom a zároveň mal kontakty na hudobníkov z celej republiky. Vďaka nemu vystúpilo na bratislavskom Námestí SNP celé spektrum československej hudobnej scény, od folkerov, humoristov až po popových spevákov. Hovorí, že počas mítingov robil takmer všetko – od tvorby programu až po držanie nôt pre hudobníkov.

„Robil som všetko možné. Napríklad Ivanovi Hoffmanovi som držal noty. Mnohí mi to potom vyčítali, že som sa stal ministrom kultúry len preto, lebo som počas Novembra hudobníkom držal noty. No jasne, majú pravdu. Viete, čo je minister po latinsky? Predsa služobník!“ hovorí so smiechom Agnes, s ktorým sme sa porozprávali o piatich pesničkách, ktoré definujú slovenskú časť Nežnej revolúcie.

Tých piesní je, samozrejme, viac, núka sa aj Grigorovova Pocta Majakovskému či Dvorského podanie Piesne o rodnej zemi, pričom pražská odnož revolúcie má svoj soundtrack s Hutkom, Mišíkom či Spirituál Kvintet.

Ivan Hoffman: Sľúbili sme si lásku

Pesničkár Ivan Hoffman si vyslúžil nálepku najväčšieho slovenského disidenta za to, že mu počas jeho vystúpenia v lete 1989 na koncerte Joan Baezovej vypli elektrinu, keď spieval svoju pieseň Nech mi nehovoria. V novembri už stál pred davom na Námestí SNP a zahral svoju dnes už nesmrteľnú pieseň Sľúbili sme si lásku, ktorá vznikla úplne spontánne. Keď herečka Emília Vášáryová povedala na pódiu pamätnú vetu Sľúbili sme si lásku, Hoffman prišiel na druhý deň s hotovou skladbou, vychádzajúcou z tohto sloganu. Najprv ju ľudia milovali, ale neskôr sa im prejedla. Hoffman ju nezaradil ani na svoj debutový album Verím, že sa to dá... (1990) a sklamaný z ponovembrového vývoja, keď sa k slovu začali dostávať mečiarovci, odišiel do Prahy, kde sa stal novinárom na plný úväzok a gitaru zavesil na klinec.

Ladislav „Agnes“ Snopko: „Atmosféra z Novembra sa istým spôsobom uchováva na súčasnej Pohode, len pomer príhovorov a hudby sa otočil. Aj Námestie SNP bol taký Open air. Hudba ilustrovala novembrové nadšenie a podporovala ho. Podliehajúc tomu Ivan Hoffman napísal známu pesničku Sľúbili sme si lásku, ktorá sa stala symbolom Nežnej revolúcie na Slovensku. A že sa z nej niektorí vysmievajú rovnako ako sa vysmievajú aj z Havlovej pravdoláskarčiny, tak nech sa smejú, veď čo majú chudáci robiť, keď nevedia pochopiť podstatu, o čo nám vtedy išlo. Ivan bol citlivý na to, čo sa okolo neho dialo, jeho texty boli adresné a mierili do prostriedku diania, či už to bola pieseň Sľúbili sme si lásku, alebo Nech mi nehovoria, ktorú spieval už na Bratislavskej lýre, keď mu eštebáci a riaditeľ Slovkoncertu vypli zvuk. Nech mi nehovoria datuje vyvrcholenie neúspešnej a impotentnej perestrojky, Sľúbili sme si lásku začiatok novej éry. Či tá pieseň ovplyvnila ľudí, alebo ľudia ovplyvnili túto pieseň? Ťažko povedať, ale cítiť v nej silnú symbiózu medzi davom a umelcom. Hoffman na ňu neskôr zanevrel, ale to bolo prirodzené. Keď dnes rádiá hrajú jednu pieseň aj stokrát denne, všetkým sa nakoniec preje, aj autorovi. Napriek tomu Sľúbili sme si lásku zostáva hlavnou piesňou Novembra.“

Karel Kryl: Děkuji

Deviaty december 1989. Karel Kryl stojí s gitarou na pódiu, skrehnutými prstami udrie do strún svojej španielky a začne spievať Děkuji. Na hlavy stotisícového davu padajú snehové vločky. „Děkuji, děkuji za bolest...“ znie do úplného ticha. Podľa rôznych svedectiev sa Karel Kryl počas novembrových dní cítil lepšie na Námestí SNP ako v Prahe. Tam s Gottom zaspieval československú hymnu, čo si neskôr vyčítal, no všetko si to vynahradil práve v Bratislave. Pieseň Děkuji pôvodne vyšla v exile v rámci kresťanského épečka Carmina Resurrectionis (1974).

Ladislav „Agnes“ Snopko: „Kryl pieseň Děkuji, samozrejme, nenapísal pre November, ale jej podanie na Námestí SNP, kde na ľudí padal taký mrazivý srieň, je veľmi sugestívna. Karel sa zúčastnil aj akcie Ahoj, Európa, keď sedel na remorkéri medzi Devínom a rakúskym brehom Dunaja, na lodi bola hora z aparatúry a on spieval Děkuji pre jednu aj druhú stranu rieky. Bol to ten známy pochod do Hainburgu a on bol jeho hudobným stvárnením... Kryl na Námestí SNP, stotisíc ľudí pod ním a jeho pesničky. Bolo to neopakovateľné. Vtedy som pochopil, že z demonštrácie proti násiliu sa stala demonštrácia za zmenu režimu. Kryl, za ktorého sedel Ján Kalina v base, lebo si púšťal jeho album, spieva na námestí... Bola to sila, ktorá mi povedala, že s komunizmom je koniec.“

Lasica, Satinský a Filip: Do batôžka

Populárni komici Milan Lasica a Julo Satinský sa počas normalizácie museli predierať mnohými zákazmi zo strany režimu, a tak nebolo prekvapením, že v novembri 1989 stál Lasica skladateľom Jarom Filipom pred davom, ktorému zahrali aj pieseň Do batôžka. Tá vznikla z ich plodnej spolupráce s Filipom, s ktorým nahrali niekoľko albumov. Pieseň Do batôžka sa nachádza na skvelom albume L+S+F Bolo nás jedenásť (1981). Podľa SME Filip v rozhovore s Mariánom Jaslovským povedal, že keď začal spievať úvod piesne, v štyridsaťtisícovom dave „nastal taký aplauz, na aký je zvyknutý možno len Frank Sinatra“. Do batôžka bola najprv nenápadná pesnička na konci albumu, ktorá časom doslova zľudovela. Ľudia si ju hrávajú pri táborákoch a dočkala sa aj viacerých coververzií.

Ladislav „Agnes“ Snopko: „Podobne ako Hoffmanova a Krylova skladba aj Do batôžka patrí medzi piesne Novembra. Je to ironická pieseň, ktorá neubližuje, ale zároveň so zdravým humorom pranieruje hlúposť, v ktorej sme dobrovoľne žili 40 rokov. V režime, ktorý ku koncu už nebol taký tvrdý ako v päťdesiatych rokoch, lenže počas normalizácie sa ľudia sa prispôsobili pokojnému životu a ukázalo sa, že táto neškodná prispôsobivosť sa v súčasnom režime premenila na rakovinový nádor konzumu.“

Tublatanka: Pravda víťazí

Hardrocková skupina Tublatanka vydala tretí album Žeravé znamenie osudu ešte v roku 1988. Bola na ňom aj pieseň Pravda víťazí, ktorá sa nakoniec stala hymnou Nežnej revolúcie, aj keď na námestí sa nikdy nehrala. Neskôr k nej kapela nakrútila aj revolučne ladený klip. Tublatanka sa do histórie Novembra zapísala aj tým, že svoju aparatúru zapožičala aj na ozvučenie mítingov.

Ladislav „Agnes“ Snopko: „Na míting na SNP bolo treba poriadny aparát. Tublatanka v tej dobe bola iná Tublatanka, veď Maťo Ďurinda je dnes taký „SNS-ácky častuškár“. To je možno aj dôvod, prečo dvaja pôvodní hudobníci Paľo Horváth s Ďurom Černým v kapele už nie sú. Tublatanka na mítingu nikdy nevystúpila, ale ich textár Martin Sarvaš tam recitoval text piesne Pravda víťazí, čím tento tublatankovský hit dostal novembrový rozmer. Spomínam si, že počas recitovania bol v úplnom šoku, nikdy predtým pred takýmto davom nestál. Tá pesnička počas revolúcie skutočne pôsobila, pokiaľ Maťo Ďurinda úplne nezblbol.“

Marta Kubišová: Modlitba pro Martu

Legendárna pieseň Modlitba pro Martu, ktorá vznikla v roku 1968, sa spomína pri dvoch dôležitých udalostiach našich dejín. Najprv v súvislosti so sovietskou okupáciou, po ktorej nasledovala normalizácia. Speváčka Marta Kubišová bola jednou z tvárí Pražskej jari, a preto nemohla nasledujúcich dvadsať rokov vystupovať, pričom ju komunisti vytlačili až na okraj spoločnosti. Podľa MF Dnes poľský novinár Mariusz Szczygiel vo svojej knihe Gottland napísal, že deň pred policajným zásahom na Národní třídě sa Marta Kubišová objavila po rokoch v štúdiu, aby naspievala skladbu pre film Fera Feniča Zvláštne bytosti. Keď pracovníci štúdia zistili, kto tam prišiel, s hrôzou sa vyparili. O šesť dní stála Kubišová na balkóne Melantrichu na Václavskom námestí a svojím silným podaním Modlitby pro Martu nadviazala tam, kde ju boľševik pred dvadsiatimi rokmi prerušil.

Ladislav „Agnes“ Snopko: Samozrejme, nemôžeme zabudnúť na Modlitbu pro Martu. Táto pieseň na Námestí SNP síce nezaznela, ale Kubišová ju zaspievala v priamom prenose pred plným Slovenským národným divadlom, keď československý parlament zrušil článok o vedúcej úlohe strany. V ten večer tam bola s Václavom Havlom, ktorý vtedy prvýkrát v rámci revolúcie zavítal do Bratislavy. Spomínam si, že sme potom všetci stáli na pódiu a spievali hymnu. Vedľa mňa stál Peter Dvorský. Nadýchol som sa, že idem spievať, ale vtom začal Dvorský a ja som sklapol. Potom som tam len stál a pozeral sa v nemom úžase, ako keď niekto vidí prvýkrát v živote Eiffelovku alebo Niagarské vodopády.“

Ivan Hoffman: Sľúbili sme si lásku

https://www.youtube.com/watch?v=FW2TZvdAOiQ

Karel Kryl: Děkuji

https://www.youtube.com/watch?v=8AELqeKgdw0

L+S+F: Do batôžka

https://www.youtube.com/watch?v=kUehJpm3iys

Marta Kubišová: Modlitba pro Martu

https://www.youtube.com/watch?v=npMZ7UxwVgU

Tublatanka: Pravda víťazí

https://www.youtube.com/watch?v=kJucQNdBJo4

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite