Na jeseň vyšiel výpravný boxet s jeho sólovou tvorbou, ktorá sa začala nenápadne ešte počas existencie The Beatles. Táto kolekcia dostala názov George Harrison: The Apple Years 1968 – 1975. Obsahuje šesť albumov, ktoré George Harrison nahral pre túto značku, kde v 70. rokoch vychádzali všetky albumy slávnej štvorice po jej rozpade v roku 1970.
Harrison sa ako autor začal ukazovať už na raných nahrávkach The Beatles, za zmienku stojí napríklad I Need You z Help!, či If I Needed Someone z Rubber Soul, ale pozornosť začal priťahovať až pri albume Revolver – jeho Taxman platňu otváral a Indiou silne ovplyvnená Love You Too spolu s I Want To Tell You sú rovnako dobré, ako čokoľvek od dvojice Lennon/McCartney.
Georgeov problém spočíval v tom, že bol mladší ako John, Paul a Ringo, preto si aj vyslúžil prezývku Quiet One (tichý Beatle), čo nebola úplne pravda. Na začiatku The Beatles pôsobil skôr zakríknuto a chvíľu trvalo, než dokázal s ostatnými držať krok. V jeho osobnom vývoji zohrala veľkú úlohu jeho fascinácia východnými náboženstvami, ktorých učenie postupne aplikoval aj na svoju tvorbu. Skutočná emancipácia jeho tvorby nastala až pri Bielom dvojalbume, na ktorý sa prebojovalo viac jeho pesničiek, vrátane najslávnejšej While My Guitar Gently Weeps. V rámci The Beatles George v tom čase fungoval aj ako samostatná jednotka – do roku 1970 stihol nahrať dva sólové albumy inštrumentálnej hudby Wonderwall (1968) a Electronic Music (1969). Najmä Wonderwall je hodný vypočutia. Ide o soundtrack k filmu, na ktorom sa objavujú záblesky psychedelického obdobia The Beatles.
Na konci šesťdesiatych rokov bol v The Beatles natoľko frustrovaný, že počas nahrávania Let it Be sa zdvihol, povedal, že končí a na istý čas zmizol. Dôvod bol známy. Nevedel vystáť Paulove šéfovské maniere a v šuplíkoch sa mu nahromadilo toľko vlastných piesní, že by to stačilo na niekoľko sólových albumov. Problém bol, že na beatlesácke platne sa jeho songy pri konkurencii v osobách Johna a Paula predierali len veľmi ťažko.
Ako plnohodnotný autor sa naplno presadil až na poslednom albume Abbey Road (Let it Be vznikol ešte pred Abbey Road, no vyšiel až po ňom). Existujú krajšie piesne ako jeho Here Comes The Sun a Something? O Something Frank Sinatra kedysi povedal, že je to jeho najobľúbenejšia pieseň od dvojice Lennon/McCartney. Frank sa sekol, ale vlastne tým Harrisonovi zložil obrovskú poklonu.
Krátko po rozpade The Beatles sa všetci štyria hudobníci poponáhľali so svojimi sólovkami. Harrisonova All Thing Must Pass (1970) je spomedzi debutov bývalých členov kapely určite najlepšia. Trojalbum je jeho triumfom, v ktorom skĺbil svoj záujem o indickú spiritualitu s výborným rockovým pesničkárstvom. Občas môžeme pokrčiť nos nad megaprodukciou Phila Spectora, no Harrison boduje každou piesňou. Popri hitoch ako What is Life a My Sweet Lord sa objavujú ďalšie menej známe, ale o to vzácnejšie klenoty – Isn‘t It A Pity, All Things Must Pass, Beware of Darkness, Awaiting On You All, Behind That Locked Door…
Tento album nie je len prehliadkou jeho skladateľského majstrovstva, ale aj jeho špecifickej hry na gitaru. Nikdy nebol gitarovým virtuózom, túto úlohu rád prenechal iným. Jeho majstrovstvo spočíva v úspornej hre na gitaru – nikdy nehrá zbytočné noty, jeho citlivé vyhrávky sa stávajú súčasťou piesne, rovnako ako jej melódia a text. Harrisonova hra na gitare je rozpoznateľná hneď po prvých kĺzavých tónoch bottlenecku, kovového valčeka na jeho prste. Nie je veľa gitarových sól, ktoré sa dajú len tak zapískať, Georgeove áno.
Po debute George zorganizoval prvý charitatívny koncert v histórii popmusic – pre obete vojny a prírodného nešťastia v Bangladéši. Nasledujúci album Living In The Material World (1973) ešte stále ťažil z úspechu predchádzajúcej platne. Aj po rokoch je jeho druhá platňa – s výnimkou Give Me Love (Give Me Peace on Earth) neobsahuje žiadny veľký hit, ale ako kolekcia piesní sa počúva veľmi dobre.
Problém nastal až pri ďalšom albume Dark Horse (1974). Tretí Harrisonov album znie, akoby sa hudobník vystrieľal zo všetkých predchádzajúcich nápadov. Ani nadchádzajúci Extra Texture (Read All About It) (1975) nie je lepší. Obsahuje síce malý hit You, no ten v skutočnosti pochádza ešte z obdobia All Thing Must Pass. Extra Texture (Read All About It) je zároveň aj posledným albumom v rámci kolekcie The Apple Years.
Nasledujúce Harrisonove veci len potvrdili jeho kreatívny pád, Napriek zopár zábleskom jeho niekdajšej geniality znejú, ako keby ich autor stratil o hudbu záujem. George bol prvý z kapely, ktorý po rozpade The Beatles vyletel na vrchol a zároveň prvý z nich, ktorému došiel dych.
Po rokoch strávených v The Beatles a na sólovej dráhe prišiel čas na výdych. Rozviedol sa, jeho prvú ženu Pattie mu prebral kamarát Eric Clapton. K lepšej nálade neprispel ani súd o autorstvo piesne My Sweet Lord, ktorý nakoniec prehral a neprajný rozsudok niesol ťažko. V roku 1974 vyrazil na americké turné. Diváci boli nešťastní, že hrá málo piesní od The Beatles, pričom George stratil hlas a schytal negatívne recenzie od rockových kritikov, na ktoré reagoval skladbou This Guitar (Can’t Keep From Crying) s tým, že ešte nepovedal posledné slovo.
Jeho život však nebol len súborom prehier, v tom čase sa odohralo aj niekoľko dobrých vecí. Zamiloval som a oženil s Oliviou Arias, ktorá mu porodila syna Dhaniho. V druhej polovici 70. rokov žil rodinným životom, stal sa náruživým záhradkárom, obľúbil si závody Formuly 1, po úspechu pythonovskej komédie Život Briana, ktorú pomohol zafinancovať, si založil vlastnú filmovú produkčnú firmu. Medzitým sa venoval produkovaniu indickej hudby, pričom tú vlastnú odsunul do úzadia.
Harrisonovo hudobné prebúdzanie sa začalo až v druhej polovici 80. rokov, keď vydal comebackový album Cloud Nine (1987). Po ňom spolu s Dylanom, Orbisonom, Pettym a Lynnom zostavil superskupinu Traveling Wilburys (1988), s ktorou nahral dva albumy. Najmä ten prvý, Traveling Wilburys Vol. 1 je výborný.
Ale ani tento nadobudnutý úspech ho neprinútil k tomu, aby sa vrátil do hudobného šoubiznisu. Počas práce na retrospektívnom dokumente Anthology o The Beatles obnovil prerušené priateľstvo s Paulom McCartneym. Na svojom ďalšom albume pracoval celé 90. roky, keď ho už mal takmer hotový, rakovina, ktorej v tom čase opäť čelil, ho začala premáhať. George ešte stihol zostaviť poradie piesní, vymyslieť názov, no jeho finálny album Brainwashed (2002) vyšiel až rok po jeho smrti. Dokončil ho jeho syn Dhani a producent Jeff Lynne.
Ale vrátme sa späť, do zlatých čias jeho sólovej éry. The Apple Years 1968 – 1975 je dokumentom vzostupu a začínajúceho pádu člena The Beatles. Ak náhodou neviete, ako začať zdolávať kopu hudby, ktorú Harrison po sebe zanechal, začnite s jeho debutom All Things Must Pass. Tento album v podstate znie ako Harrisonove Greatest Hits mínus skladby z jeho pôsobenia v The Beatles. Za vypočutie stojí aj nasledujúci Living In The Material World. Svoje najlepšie veci potom spravil až na sklonku kariéry – Cloud Nine, Traveling Wilburys Vol. 1 a predovšetkým posledný Brainwashed, ktorý ešte čaká na plné docenenie. Ak sa dostanete až sem – za zmienku stojí aj výberovka z jeho slabších rokov Best of Dark Horse 1976 – 1989. Aj jeho obyčajné nenápadné piesničky majú svôj pôvab.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.