Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Frank

.peter Bálik .názory

Nedávno som mal možnosť vidieť dva filmy s hudobnou tematikou, jeden sa dal, druhý všetkým, ktorí majú radi šialeno-smutné komédie vrelo odporúčam.

Peter Bálik

Ten prvý sa volá Begin Again (u nás sa premietal pod názvom Love Song) a asi by som ho prehliadol, nebyť toho, že ho nakrútil írsky filmár John Carney, ktorý stojí hlavne za úspechom snímky Once s Glennom Hansardom a Markétou Irglovou. Aj keď Carney sa vlastne s Begin Again pokúsil o podobný film ako Once, len s Hollywoodom za chrbtom. Napriek všetkému stačí napísať, že je to romantická komédia a nie je to prúser. Aj preto, že herečka Kiera Knightley zvláda folkerku celkom uveriteľne a aj jej filmový partner Adam Levine je skutočnou popovou hviezdou (spieva v Maroon 5). Najtajnejším tromfom filmu je jeho soundtrack. Autorom pesničiek je skladateľ menom Gregg Alexander. Toto meno mi najprv nič nehovorilo, ale „internety“ ma rýcho vrátili do hry – Gregg Alexander bol kedysi lídrom skupiny The New Radicals, ktorá mala v 90. rokoch dva obrovské hity You Get What You Give a Someday We’ll Know, ktoré vôbec neprudili a dodnes mi príjemne znejú v hlave. Teraz už viem, prečo sa dal tento film vydržať až do konca.

Samozrejme, Begin Again bledne v porovnaní s filmom, ktorý nedávno prišiel do našich klubov. Frank je film o šialenom hudobníkovi, ktorý sa pred okolitým svetom bráni tým, že na hlave nosí masku v podobe ešte väčšej hlavy s namaľovanou tvárou. Nikto z kapely nevie, ako vyzerá, odkiaľ pochádza alebo ako sa volá. Všetci ho poznajú len pod menom Frank. Isté je len to, že je to hudobný génius. Jeho príbeh je vyrozprávaný mladým ambicióznym hudobníkom, ktorý je prijatý do Frankovej kapely, no po čase zistí, že je v obkolesení samých bláznov. No už je neskoro, aby z projektu vycúval. Podľa propagačných materiálov sa jeho tvorcovia nechali inšpirovaťkultovým hudobníkom Frankom Sidebottomom (hral ho komik Chris Slevey), no v skutočnosti je skôr o hudobníkoch so psychickými poruchami, ktoré im ale nebránia v tom, aby skladali hudbu. Ako napríklad Daniel Johnston. Alebo Syd Barrett z Pink Floyd. A našli by sme tam aj odkazy na Briana Wilsona z The Beach Boys. Takíto ľudia to majú v normálnom živote veľmi ťažké, skutočný Frank by v ňom fungovať vôbec nemohol a takmer všetko je v tom filme úplne divné, ale zároveň veľmi uveriteľné. A smiešne! Najlepšie na tom je, že hudobníka hrá dnešná hollywoodska hviezda Michael Fassbender, herec s takmer dokonale krásnou tvárou, no vo filme nosí veľkú masku. Kapitolou samou o sebe je samotná hudba. Vo Frankovi ju hrá alternatívna kapela s čudným názvom – The Soronprfbs. Aký názov, také pesničky. Jej skutočným autorom je britský skladateľ Stephen Rennicks, ktorý je autorom soundtrackom k mnohým filmom, ale vo Frankových pesničkách, ktoré majú niečo z ranných Pink Floyd, z bláznivého obdobia Captaina Beefhearta a zo súčasných alternatívnych kapiel, prekročil svoj tieň. Frank je tragikomédia, ktorej ďalší rozmer tkie v tom, že zároveň odkrýva svet psychicky narušených ľudí. Do skutočnej Frankovej tváre nevidíme, ale zároveň s ním súcitíme a fandíme jeho úprimnej snahe vydolovať zo seba tú najkrajšiu možnú hudbu. V tomto smere je Frank poctou všetkým geniálnym skladateľom, ktorí balansujú na hranici medzi šialenstvom a realitou a posúvajú hranice hudby. Nebyť nich, hudba by bola nudná.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite