Netvrdím, že Lajčák má horšie schopnosti ako jeho predchodcovia, ktorí sa volali Schenk, Hamžík či nebodaj dvojica Kalman a Kramplová. Lajčák je rozhľadený a schopný diplomat, v tom problém nie je.
Problém je, ako chápe zahraničnú politiku nášho štátu. Konkrétne, čomu táto politika podľa neho slúži.
Ak si pustíte záznam z brífingu ministra Lajčáka po rokovaní s ruským ministrom Lavrovom, musíte cítiť poníženie. Nie ministra. Ale našej krajiny.
Aby bolo jasné: nevadí mi, keď má Slovensko opatrnejšiu politiku voči Rusku než Poľsko. Nevadí mi, ak nepodporujeme tvrdšie sankcie voči Putinovmu Rusku. Považujem to dokonca za správne. Myslím si, že rovnako by sa správala každá slovenská vláda. Už kvôli tomu, že náš štát je závislý na ruskom plyne a rope, alebo že štvrtina produkcie automobilky Kia smeruje na ruský trh. Napokon, kým sa hrá v Bratislave ruská hokejová liga a kým oligarcha Abramovič vlastní futbalovú Chelsea, vieme Putinov režim potrestať s väčším propagandistickým efektom. A bez toho, aby to Kotlebovi pomáhalo získavať hlasy.
Mám isté pochopenie aj pre Ficov postoj voči novej ukrajinskej vláde. Počul som presvedčivé vysvetlenie, ako zástupca dočasnej ukrajinskej vlády (blízky Julii Tymošenkovej) takmer zmaril spätný chod plynu cez slovenské územie a viem si predstaviť, ako muselo Ficovi vadiť, že médiá a západné vlády v tom videli slovenskú zodpovednosť.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.