Postkresťanská krajina
Na veľkonočnej recepcii pre kresťanských prominentov sa Cameron tak akosi od srdca rozhovoril o kresťanstve. Pri čítaní prepisu jeho slov to znie ako nejaké „christian pride“ stretnutie: „mali by sme byť hrdí, že sme kresťanskou krajinou, a aj ja som hrdý na skutočnosť, že sme kresťanská krajina a nemali by sme sa hanbiť k tomu prihlásiť.“ Bizarné? Už fakt, že si to Angličania takto potrebujú zdôrazňovať, svedčí o tom, že to tak celkom byť nemusí.
Britskí konzervatívci nie sú ani kresťanskodemokratickou stranou kontinentálneho typu, ani náboženskou pravicou v americkom štýle. No mnohí britskí kresťania ich zvykli voliť. Dnes je tento voličský segment zneistený. Dôvodov je viac, no najväčšie rozčarovanie zrejme spôsobil príliš brutálny spôsob, ktorým sa Cameronov kabinet snažil v uplynulých rokoch kresťanom tlačiť dolu hrdlom manželstvá osôb rovnakého pohlavia a s tým súvisiacu agendu.
Teraz si ich teda udobruje odvážnymi verejnými vyhláseniami, potvrdzujúcimi kresťanskú identitu Veľkej Británie. Cameron ponúkol kresťanským mimovládnym organizáciám podporu pri rozširovaní ich charitatívnej spoločenskej úlohy. V zahraničnej politike chce viac hovoriť o prenasledovaní kresťanov vo svete. A k tomu všetkému zamýšľa svoju vládu predchnúť duchom „evanjelizácie“, ktorú však chápe skôr cez svetské iniciatívy ako zahraničná rozvojová pomoc, či boj proti obchodovaniu s ľuďmi.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.