"O mnoho let později, když stál před popravčí četou, vzpoměl si plukovník Aureliano Buendía na ono vzdálené odpoledne, kdy ho otec vzal k cikánům, aby si prohlédl led."
Tak sa začína Sto rokov samoty (v českom preklade Vladimíra Medka). Rozmýšľam, na čo si včera spomenul Gabriel García Márquez. Možností je veľmi veľa, ale ja tipujem, že sa v myšlienkach vrátil práve tam, k plukovníkovi Buendíovi do Maconda, ktoré sa v jeho spomienkach, tak ako v jeho magických knihách preplietalo s rodnou Aracatakou.
"Macondo v oněch dobách sestávalo z dvaceti domků z hlíny a divokého rákosu, postavených na břehu řeky, jejíž průzračné vody se hnaly řečištěm plným ohlazených kamenů, bílých a obrovských jako předvěká vejce."
Márquez sa narodil v roku 1928 do chudobných pomerov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.