V .týždni sa ku Karlovi Krylovi v poslednom čase stále vraciame. Najprv sme s Jurajom Kušnierikom spravili veľkú tému venovanú tomuto geniálnemu českému pesničkárovi, potom sme spravili aj rozhovor s českým hudobným kritikom Jiřím Černým, ktorý zostane s Krylom navždy prepojený. Počas nášho rozprávania sme skĺzli aj k tému Krylovej hudby. J. Černý povedal, že ľudia poznajú hlavne pesničky z jeho prvých dvoch albumov (Bratříček, Rakovina), no jeho ďalšia tvorba, emigrantská a ponovembrová, je pre nich neznáma. Pritom je to obrovská škoda. Kryl v tom čase napísal niekoľko skvelých pesničiek, ktoré ale zostali v tieni tých "bratříčkových."
Kto je za to zodpovedný? Jiří Černý povedal, že je to aj chyba hudobných kritikov, že sa o tejto časti jeho tvorby vie veľmi málo. Hlavným problémom je fakt, že tieto piesne vyšli za železnou oponou a k nám sa dostávali všelijakými cestičkami, ktoré sa boľševikovi nepodarilo zapchať, ale stále o nich vedelo len málo ľudí.
Po revolúcii vyšiel Bratríček, Rakovina, potom Tekuté písky a došlo aj na jeho emigrantské platne, no v tom čase už bolo "prekrylováno". Vyšlo toho toľko, až ľudia prestali stíhať, dokonca niektoré z albumov vydali v podobe, ktorá sa líšila od originálov (napr. Ocelárna). Okrem toho Kryl zomrel príliš skoro, aby dal celú svoju tvorbu do poriadku a dodnes je v tom menší chaos. Istý "řád" v tom urobili práve Jirka Černý, ktorý z jeho pesničkárskej pozostalosti, obsahujúcej množstvo nahraných, ale nevydaných piesní, vytvoril dve výborné kompilácie, Děkuji (1995) a Jedůfky (1996), zoradené podľa toho, či išlo o "vážne" alebo o satirické skladby.
Kryl nahral v emigrácii niekoľko albumov a malých platní, pričom práve v Slobodnej Európe spravil množstvo rozhlasových nahrávok.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.