Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Editoriál, ktorý nevyšiel

.štefan Hríb .názory

Kvôli uzávierke tlačeného vydania .týždňa som tentokrát napísal dve verzie editoriálu. Tento nakoniec v tomto čísle nevyšiel, pretože voľby vyhral Andrej Kiska.

Štefan Hríb

Štát jednej strany

V sobotu Slovensko rozhodlo, že potrebu opatrovateľa má stále väčšiu, ako obavu zo stavu, v ktorom má všetko v rukách jeden človek a strana. Čo všetko to znamená?

Robert Fico je zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. Tým je dokonaný stav, keď prakticky všetky rozhodujúce inštitúcie štátu drží v rukách jediná strana – navyše je to taká strana, ktorá nemá historickú pamäť, zábrany a veľmi ani inú náplň, ako moc.

Beriem to na vedomie so smútkom a obavami.

Ale Ficovo zvolenie znamená aj dve nové skutočnosti.

1. Ešte vypuklejšie ako doteraz vyvstáva pred ostatným Slovenskom potreba brániť zvyšky jeho plurality. V tomto sme sa žiaľ vrátili pred rok 1998, čo kladie veľké nároky na pevnosť a odhodlanosť celého tábora slobodnejších pomerov. Smer má dnes v rukách väčšinu ústavného súdu (a po doplňujúcich voľbách to bude ešte väčšia dominancia), Najvyšší súd, NKÚ, NBÚ a prakticky všetky možné poistky a protiváhy moci. Tento oceľový stav ostro kontrastuje so zmäkčeným stavom opozície. Toto je veľká výzva bez krátkodobého riešenia, ale neznesie odklad.

2. Dobrý výsledok Andreja Kisku je zodpovednosť, ktorá by nemala byť odmietnutá. Po opakovanom osobnom zlyhávaní Rada Procházku sa zdá, že práve Andrej Kiska ako výrazný kandidát oboch kôl má šancu prispieť k vytvoreniu kryštalizačného jadra novo zoskupenej opozície. Podobný príbeh Karla Schwarzenberga v Česku ukazuje, že sa to nemusí podariť, Andrej Kiska tiež vôbec nie je povinný vstúpiť do straníckej politiky. Ale nový potenciál okolo neho vznikol.

Pán Róbert Fico, rešpektujem výsledok volieb, no fakt, že ste prezidentom Slovenskej republiky, ma neteší. Nikdy som nechcel jednofarebnú krajinu s myslením spred roka 1989, a ona je zrazu tu. Ale aj tak – želám Vám v mene tohto časopisu lepšie rozhodnutia a veľa zdravia.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite