Keď Ronald Reagan v roku 1983 označil Sovietsky zväz za ríšu zla, urobil tým omnoho viac, než by sa na prvé počutie zdalo. Jasne definoval protivníka v studenej vojne. Vyjadril, že boj proti tomuto protivníkovi má priam metafyzický rozmer. A protivníkovi tým vzdal rešpekt, takmer mu polichotil. Rozhodne vyslal do Kremľa správu: vieme, kto ste, chápeme, že ste nebezpeční, uznávame vašu silu. Ale nezastrašíte nás.
Keď Barack Obama v jednej zo svojich prvých oficiálnych reakcií na krymskú – a ukrajinskú – krízu vyhlásil, že Rusko je len regionálna mocnosť, ktorá svojimi krokmi na Kryme nedáva najavo silu, ale slabosť, tiež urobil omnoho viac, ako by sa na prvé počutie zdalo. Vyjadril, že nijaká studená vojna sa neobnovila, čo by sa ešte dalo považovať za zdržanlivosť, a tá je v zahraničnej politike užitočná. Zároveň však súčasný americký prezident medzi riadkami dodal: Toto je váš región, váš piesoček, na ňom sa hrajte, my sa do vás starať nebudeme. Aj to by sa dalo považovať za zdržanlivosť, žiaľ, s Ruskom a jeho regionálnym piesočkom to nie je celkom tak. Rusko má viac než čisto regionálne záujmy a za svoj piesoček považuje podstatne väčšie územie, ako by sa páčilo nielen Washingtonu, ale napríklad aj nám. A, čo bolo najriskantnejšie, Barack Obama zabudol vzdať rešpekt protivníkovi. Naopak, pozrel na Putina zvrchu ako na malého chlapca, ktorý iným berie hračky, a mávol nad ním rukou. Ako psychologická provokácia by to bolo neoceniteľné – keby sa v tej chvíli bola psychologická provokácia žiadala. Lenže ona sa nežiadala. Putin, ktorý až obsesívne potrebuje rešpekt pre seba aj pre svoju krajinu, by nemal byť provokovaný, ale rešpektovaný – a obávaný. Keby bol Obama parafrázoval Reaganove slová o ríši zla, hoci zatiaľ aj miernejším slovníkom, bolo by to voči Putinovi úctivejšie, menej provokačné a pre Západ užitočnejšie.
Možno v Bielom dome medzičasom oprášili odkaz Ronalda Reagana, pretože odvtedy sa odtiaľ ozývali iné vyjadrenia a Európa počas návštevy Baracka Obamu uvidela jeho štátnickejšiu, dôraznejšiu tvár. V súčasnom spore s Ruskom jej to mohlo dodať odvahu. Žiaľ, zostáva otázka, kde nájde Európa zoči-voči Kremľu tú svoju dôraznejšiu a štátnickejšiu tvár. Zatiaľ ju nevidieť.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.