Čakať dlhé minúty, kým dohovoria komunálne osobnosti s komunálnym rozhľadom, sa nedalo vydržať. Vidieť Jána Čarnogurského uprostred tejto zostavy tiež nie. Toto si predsa nezaslúžil. Od včerajšieho večera uvažujem o jedinej veci: Má napriek tomu zmysel voliť Jána Čarnogurského?
Dôvodov, prečo padol Ján Čarnogurský tak nízko, je viacero. Časť jeho voličov prešla po vstupe Roberta Fica do kampane k Ficovi, časť ku Kňažkovi a časť postupne prechádza ku Procházkovi, a to sa bude diať až do soboty. Paradoxne, nemusí sa na to pozerať len posmešne. Čarnogurský ukázal, že konzervatívna strana môže mať aj iných voličov, ako sú dnešní voliči KDH, minimálne on toho schopný bol.
Ku Čarnogurského kampani mám v zásade dve veľké výhrady (dve menšie ponechám stranou). Nechápal som, prečo by mal byť Čarnogurský najagresívnejším kritikom Roberta Fica, ako sa o to od začiatku roka snažil. Politicky totiž reprezentoval niečo iné, hovoril o veľkej koalícii, na čo zrejme po vstupe Kotlebu do parlamentu beztak dôjde, a hovoril tiež o tom, že konzervatívci nemusia vládnuť iba s liberálmi, ale aj so socialistami. Nie kvôli tomu, aby popreli vlastné hodnoty, ale aby ich dokázali účinnejšie hájiť. Čarnogurského kampaň som chápal ako pokus zadefinovať jeho politický testament: o čo mu v politike išlo a ako si ju predstavuje. A to sa, žiaľ, nestalo.
Moja druhá výhrada je, že Čarnogurský kandiduje neskoro. Pred piatimi a ešte viac pred desiatimi rokmi, mohol dosiahnuť viac. KDH sa rozkladalo, postupne odchádzali všetci jeho dôležití lídri, tretí prúd slovenskej politiky strácal svoju identitu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.