Ráno v správach som počula, ako sa v Česku organizujú zbierku liekov, potravín, peňazí pre Ukrajinu. V našom spravodajstve som si prečítala informáciu, že po krvavých konfliktoch medzi vládnymi zložkami a demonštrantmi zasadne naša Bezpečnostná rada a prílevu Ukrajincom sa zatiaľ obávať nemusíme.
Chvíľu premýšľam, aký vlastne máme vzťah k Ukrajine, krajine, ktorá je naším susedom. Mám pocit, že taký nijaký. Ale zároveň je tu Ukrajina nejakým tajomným spôsobom možno prítomnejšia, ako si myslíme.
Nedávno sme mali nových susedov. Boli to ukrajinská rodina. Nebývali vedľa nás dlho, pár mesiacov, milo sme sa pozdravili, ale nikdy sme nenadviazali dlhší rozhovor. Aj som sa k tomu chcela odhodlať, ale niečo medzi nami bolo, nejaký neprirodzený odstup, ktorí sme nedokázali prekonať. Žili veľmi uzavreto a po pár mesiacoch sa nevedno kam odsťahovali. Dnes je mi ľúto, že som ich nepozvala aspoň na kávu.
Na rodičovských združeniach stretávam mladú matku, Ukrajinku. Starostlivá mamička, vždy sa usmieva, ale je vždy ticho, akoby sa bála hovoriť na nás s tým silným ukrajinským prízvukom a nedokonalou slovenčinou.
Na zimných prázdninách sme v tatranskom hoteli bývali s niekoľkými ukrajinskými rodinami. Keď sme sa sťažovali na zlé služby hotela, tak sme sa dozvedeli, že je to najmä hotel pre Ukrajincov – a tým takéto služby bohato stačia. Mierne pohŕdanie v hlase personálu sa nedalo nepočuť.
Nebolo to dávno, čo sa v médiách preberali nekvalitní ukrajinskí lekári a naše autority uvažovali, ako zamedziť ich prístup k pacientom, lebo nám tu zničia zuby. Možno v tom bolo zrnko pravdy, ale najmä veľa podozrievavosti a nežičlivosti. Načo sa sem pchajú?
Pred pár dňami som pred Bratislavským hradom videla skupinu protestujúcich Ukrajincov. Nebolo ich veľa. Mali zástavy, transparenty, megafón. Malá hŕstka ľudí, na ktorých sme sa my ostatní prizerali s odstupom. Je to ich vec, čo my s tým máme? A čo sa tu vôbec predvádzajú!
Máme k Ukrajine takýto vzťah – odmeraný, rezervovaný, plný obáv, že nás tu zaplavia. Ale teraz, keď sa tam bojuje o dôstojný život, skúsme ten vzťah trošku zmeniť. Ukrajinci sú Slovania, mnohí sú kresťania, sú to naši susedia, nie je to menejcenná rasa, ktorou máme opovrhovať, lebo my sme bohatší, úspešnejší, lepší.
Ukrajina, sme s tebou. Aspoň teraz, v týchto zlých časoch.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.